Autorka je lekárka a spisovateľka
Je ráno, občas niektorým klipkajú oči. A ja neviem, či je to z nezáujmu o predmet, z môjho výkladu, noci prebdenej pri displeji alebo možno úradujú lieky. Ešte som si celkom nezapamätala ich mená, nepoznám ich osudy, ale s jedným môžem rátať – spadajú do kategórie 15- až 24-ročných, u ktorých sa duševné problémy za posledné dva roky zdvojnásobili.
UNICEF dokonca varuje, že samovražda je druhou najčastejšou príčinou úmrtí medzi mladými ľuďmi v Európe.
Pritom približne polovica problémov duševného zdravia, ktoré ďalej postihujú ľudí v dospelosti, sa rozvíja práve počas dospievania alebo skôr.
Ako sa postavíme k ich prevencii sa teda priamo podpíše na tom, akú duševne zdravú spoločnosť vybudujeme.
Jedna z nedávnych európskych konferencií k tejto problematike sa týkala investovania do gramotnosti v oblasti duševného zdravia a začlenení tejto témy do učebných osnov.
Na prvý pohľad to znie zúfalo – aký umelo vytvorený predmet zas pridáme a kto ho bude učiť? A prečo zase škola, keď na to by tu mala byť v prvom rade rodina?
Lenže rodina, slovami profesora Sartoriusa, už vlastne neexistuje. S ktorým otcom sa chcete baviť o dieťati – prvým, druhým alebo tretím? pýta sa tento uznávaný európsky odborník.
Stále však žijeme v nejakých komunitách. A v tej školskej trávia mladí ľudia veľa času.
