Robert Fico kedysi v rozhovore medzi rečou prehodil, že si takpovediac nevšimol novembrovú revolúciu a odvtedy to má opakovane na tanieri. Nádejný politik má rátať s tým, že jeho slová si začnú žiť vlastným životom. Ale je to trochu unfér k predsedovi vlády, ktorý si nevšimol vlastné odvolanie.
Takto, aby sme Eduardovi Hegerovi nekrivdili, možno si vyjadrenie nedôvery všimol, ale správa sa, ako keby sa nič také neudialo, respektíve to nemalo žiadne ústavno-politické dôsledky. Až by sa žiadalo povedať, že je to pokračovanie jeho strategickej pasivity inými prostriedkami.
Cynik by mu aj prejavil uznanie, ale nie je to smiešne. Ani tri týždne od vyjadrenia nedôvery vláde nevidíme hľadanie cesty k vymenovaniu vlády s dôverou parlamentu. Vysvetlenia sú v zásade dve – zlé a tragické.
