Autor je teológ a spisovateľ
Na renesančnom zámku Ambras Schloss nad Innsbruckom sa nachádza takmer kompletná zbierka umeleckých artefaktov, portrétov a kuriozít arcivojvodu Ferdinanda II.
Medzi nimi visí na stene filozofického príbytku, aké sa v 16. storočí začali v Európe objavovať od Pyrenejí po Alpy, portrét Vlada III. z Valašského kniežatstva z 15. storočia, keď sa krutosť muža, dnes známeho ako Dracula, začínala meniť z anekdot o napichovaní nepriateľov a Turkov na koly v lese hrôzy na spoločnú črtu východnej Európy.
Rumunský profesor Traian Sandu vo svojom výskume o východoeurópskej identite zdôrazňuje pochybnú úlohu gutenbergovského bulváru, ktorý urobil z Vlada III. sadistického vládcu vychovaného v zajatí na osmanskom dvore a z jeho záľuby vo vražde ako suverénnom politickom nástroji kolektívnu črtu východoeurópskej divočiny a vnútorného exotického priestoru, ktorý v 19. storočí zadefinoval slovami orientalizmu Bram Stoker po stretnutí s uhorským dobrodruhom Arminom Vámbérym z dnešného Svätého Jura pri Bratislave.
Štát nový ako auto z bazáru
Zo stretnutia a z atmosféry 19. storočia obráteného na jednej strane k pokroku a na druhej k hľadaniu čoraz exotickejšieho vnútra na zdanlivo známom a zmapovanom kontinente vznikla aj vďaka Draculovi pôsobivá kolektívna predstava o zaostalej, iracionálnej a mýtomanickej strednej a východnej Európe, území krvavom skôr, ako ho tak nazval Timothy Snyder v práci o totalitných režimoch a holokauste, samostatnom temnom vnútornom kontinente s nohami ponorenými v krvi náboženských vojen, osmanskej frontovej línie a upírskych legiend.
