Namiesto cudzojazyčného výraziva by bolo lepšie nájsť priliehavé pomenovanie v našej milovanej svätoplukovčine, ale na hodnotenie úvah o prevrate v OĽaNO sa asi najlepšie hodí anglické „long shot“. A o platí bez ohľadu na to, čo si myslíme o mocenských chúťkach a schopnostiach predsedových kritikov.
O OĽaNO sa hovorí, že je politickou alternatívou schránkovej firmy, ale v skutočnosti je to skôr zrkadlovo obrátené. Schránková firma sa tvári totiž prázdne a bezvýznamne, zatiaľ čo v jej pozadí sa skrýva spleť záujmov.

Naopak, OĽaNO predstiera živé a farebné členstvo, štruktúru, orgány, platformy, ale v skutočnosti je to súkromné politické vozidlo predsedu, ktorý síce nemusí, ale keď chce, môže rozhodovať úplne o všetkom.
V porovnaní s tým je aj ani nie tristočlenná SaS vrstevnatým straníckym molochom, Richard Sulík preto čelil prinajmenšom trom pokusom o nepriateľské prevzatie a stálo ho naozajstné úsilie, kým nespokojencov zo strany vyštval.