Rozjímanie predsedu SaS, že „Hlas nie je želaný partner“, sa dá pokojne čítať už ako deklarácia povolebných úmyslov SaS. Rozumiete, vyhlásiť o niekom, že ako partner je „neželaný“, je obsahovo totožné s tým, že s ním nie je žiadny problém.
Teda nie krajná alternatíva (ako von z patu) – ako sa domnieva slovenská politológia –, ale reforma koaličného potenciálu strany. SaS ústami predsedu ohlasuje, že „reálpolitika“ dostáva definitívne prednosť pred ideami či morálkami.
Než prejdeme k podstatnejšiemu, vyjasnime si jedno. Hoci toto salto reflektuje širšiu verejnú objednávku a „pragmaticky“ sa dá čítať aj ako pokus odkopať sa z čiary ponoru, do reálpolitiky má hodne ďaleko.
