Autor je prekladateľ a publicista
Dalo by sa povedať, že vkus je ako diplomovka – človek ho buď má, alebo nemá. Dalo by sa povedať, že kruh sa konečne uzavrel a Matovič sa s Ficom stretol ako Nemci a Rusi v Poľsku v roku 1939, lebo zistili, že vlastne majú rovnakého nepriateľa.
Alebo by sa dalo povedať, že Nietzsche mal nakoniec pravdu, keď hovoril o tom hľadení do priepasti: tak dlho Matovič do toho Fica pozeral, až sa naňho začal podobať.
Mrchavý pozorovateľ s aspoň základnou pamäťou by sa mohol opýtať, či už sme teda znárodnili tú Počiatkovu vilu, či je Fico aspoň vo vyšetrovacej väzbe, alebo či už aspoň do praxe boli zavedené výsledky internetového hlasovania.
Alebo či sme vlastne vyriešili čokoľvek, ak sa ťažiskovým problémom stala otázka, kto je a kto nie je heterosexuál. A kto je väčší.
Kultúra úcty
Bohužiaľ sa totiž stalo, že Igor Matovič zasadol za internety. Po takmer troch rokoch jeho pôsobenia vo vláde môžeme spoľahlivo povedať, že to je asi tak jediná vec, ktorá mu – opäť bohužiaľ – ide.
