Podľa niekoho si to hanebné sobotné predstavenie s kódovým označením „galavečer k tridsiatemu výročiu štátnosti“ naša republika aj zaslúžila. Vieme predsa, čo je zač: zrodila sa ako výsledok násilného obcovania nevyrovnaných mužov v strednom veku, ktorí sa v lete 1992 vyvŕšili na dezorientovanej obeti.
Niečo podobné sa pritrafilo aj istej Amande Kruegerovej, ktorej sa zmocnili vyšinutí kriminálnici a spoločným úsilím počali malého Freddyho. Ten v tom bol síce pôvodne nevinne, ale gény sa v ňom prejavili spôsobom, že keď ho v kotolni zaživa upálil rozhnevaný dav, právom sa to považovalo za akt spravodlivosti.
K nášmu štátu, keď už ho máme, by sme však predsa len mohli byť o čosi láskavejší. Ešte toľko zlého nenapáchal, tridsať rokov v živote republiky nie je tak veľa a náprava je stále možná. Konštruktívne povedzme, že spomínaný „galavečer“ nám môže poslúžiť ako praktický návod, čoho sa dopúšťať nesmieme.
