Prípad Štátnych hmotných rezerv a Kajetána Kičuru pripomína, že vyšetrovacia väzba stačí na rituálny tanec okolo totemu iba prostejším jedincom.
Rétorika typu „zatvárame mafiánov/opičky do basy“ prospieva okrem populizmu len právnemu bezvedomiu obyvateľstva a zároveň pripravila Robertovi Ficovi dobrý odrazový mostík pre dnes už košaté somariny o politických väzňoch z radov súčasnej opozície.
Presne to sa dialo od jari 2020, keď sa Igor Matovič hneď na druhý deň po vymenovaní za premiéra, dokonca v nedeľu, vybral na návštevu Štátnych hmotných rezerv. Následne verejnosť informoval, že Kičuru „na záver návštevy dal dole z funkcie“.
Následne sa Kičurovi začali venovať orgány činné v trestnom konaní a vyšetrovaciu väzbu mu súd predlžoval viackrát – až kým ho neprepustili s tým, že už nehrozí riziko ovplyvňovania svedkov.
Ani 127 výsluchov nestačí. Prečo stále neobžalovali Kičuru? Čítajte Prvé výročie týchto procesov oslávil Matovič opäť na facebooku tvrdením „Za rok ich skončili v base desiatky“, čím opäť len plnil spoločenskú objednávku na krvavé oči a budoval auru bojovníka proti korupcii.
„Prvý skalp“ Matoviča však „skončí v base“ až v momente, keď bude mať právoplatný rozsudok s nepodmienečným trestom. Dovtedy možno tvrdiť len toľko, že je trestne stíhaný a asi bude obžalovaný.
