Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Už to budú tuším tri dekády, čo Silvestra trávievam v Bardejove. Kedysi patrilo mesto medzi najväčšie sídla Uhorska. Ležalo na jantárovej ceste, po ktorej sa oddávna prevážal jantár, kožušiny, striebro, zlato, ale aj otroci pre potreby Rímskej ríše.
Ľudia do mesta viac prichádzali, ako odchádzali. Na veľkom trhovom námestí obchodovali kupci a remeselníci zo severu a juhu. Bolo to živé a bohaté sídlo, preto ho uhorský kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto, ktoré sa vďaka tomu mohlo opevniť hradbami.
A vnútri hradieb v priebehu storočí vyrástla Bazilika minor sv. Egídia, mestská radnica, meštianske domy či židovské suburbium. Zachovalá a rýdzo stredoveká architektúra dostala v roku 2000 bardejovské historické jadro do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
