Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Neexistuje iná fotografia, ktorá by tak vyjadrovala nepochopenie Ruska Západom ako tá, na ktorej sa Putin modlí počas pravoslávnych vianočných sviatkov. Sám, v kremeľskom Chráme Zvestovania Panny Márie, so svojím osobným popom, ktorý celú modlitbu venuje len panovníkovi, hlave impéria, vyvolenému a uctievanému.
Pre západné médiá to bol úlovok. Sociálne siete Putinovu one man show posmešne komentovali ako výraz totálneho osamotenia, izolácie a odtrhnutia od reality. Ako slabosť, zbabelosť, vyšinutie.
Zase sme ho porovnávali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je civilný, chodí medzi vojakov i občanov, je otvorený a ľudský, bezprostredný a statočný. Lenže my nie sme oni a oni nie sú my.
Rusi vnímali samotu muža s prísnym výrazom obklopeného ikonami a sviečkami úplne inak. Ako dôkaz jeho výnimočnosti, neobmedzenej moci, neohrozenosti a osobnej zodpovednosti, ktorú prevzal za osud ruského národa i celej ríše.
Ukázať sa v ťažkých časoch bez sprievodu vo svätyni v sídle ruských mocnárov v Kremli bol skvelý taktický ťah. Uistil ľud, že sa nielen nemusí ničoho báť, ale ani sa o nič starať. On, Putin, výlučný a vyvolený, všetko vezme na svoje bedrá a pomáhať mu bude len Boh.
Skrátka, Rusi nestoja o ľudového prezidenta, ktorý bude jedným z nich. V ich politických tradíciách má miesto cár, nadčlovek, otec, ktorý rozhoduje za svojich podaných a má za nich aj zodpovednosť. Preto fotografia osamoteného modliaceho sa Putina v kremeľskom svätostánku bola pre nich dôkazom, že je všetko tak, ako má byť. A my sme sa tomu hlúpo smiali bez toho, aby sme tušili, že to, čo je pre nás smiešne, je pre Rusov dôstojné.
Ruský mocenský systém stojí na úplne iných pilieroch než ten náš. Aj preto sú pre nás niektoré kroky Kremľa také nestráviteľné.
Trojica, čo opanovala Putina
Putin len tretíkrát za dvadsaťdva rokov prezidentovania trávi pravoslávne Vianoce v Moskve. Sám, bez rodiny, ktorú už dávno nemá, bez mileniek, ktoré skrýva, bez detí, ktoré nepriznáva, bez priateľov, ktorých stratil, aj bez podriadených, ktorými opovrhuje. Tí, ktorí sa s ním podieľajú na vojnových zločinoch, zrejme hodovali v kruhu svojich blízkych.
