Autor je umelec a publicista
V úvahách o politickej situácii sa už mesiace vynára rovnaká otázka – stoja pozitíva vládnucej garnitúry, ktorá vzišla z posledných volieb, za to, aby ju jej aktéri silou vôle držali pri živote aj napriek chaosu, ktorý sama vytvára? Odpoveď nie je jednoduchá.
Stačí si predstaviť, že by pád vlády a smerovanie k predčasným voľbám neprišli v decembri 2022, ale o rok skôr. Začiatok Putinovej agresie na Ukrajine a jeho nepriateľské kroky proti demokratickému svetu by Slovensko zastihli v situácii, ktorá by zmenila spôsob, akým sme sa k tejto udalosti postavili.
Aj vďaka tomu, že sa hrkotajúcu káru súčasného vládnutia podarilo potlačiť o pár mesiacov ďalej, dnes môžeme povedať, že Slovensko v zlomovom okamihu dejín stálo na správnej strane. Z hľadiska histórie bude tento rozmer zrejme podstatnejší ako vnútropolitické spory, ktorými dnes intenzívne žijeme.
Toto kupovanie času však má svoje náklady. Najvážnejším je strata dôvery v slová a činy politikov, ktorí by radi reprezentovali demokratickú a prozápadnú časť spoločnosti. Hľadanie novej 76, ako Eduard Heger volá snahu pozbierať z trosiek vládnu väčšinu, je príkladom.
