Eduard Heger má tú vzácnu vlastnosť, že v erózii a chaose vidí pestrofarebný svet demokracie. V domýšľavosti ho môže tromfnúť už len Richard Sulík, ktorý otáčky, hmlu a nejednoznačnosť dokáže krstiť plánom.
Už sa nevieme dočkať, keď ustane bublanie delenia a spájania, situácia sa vyčíri a Richard Sulík zasadne do štúdií, aby nám zvestoval, že presne takto to plánoval už v lete.
Nuž, aj to je stratégia, ako si poradiť. Možno preto v čase, keď z éteru lapáme informácie o stavaní novej väčšiny, čo sa výrazne prekrýva s preskupovaním síl za Matoviča a proti nemu, Sulíka nieto.
Súčasťou plánu istotne bolo aj ponúknuť Hegerovi hlasy do väčšiny a potom ich stiahnuť.
Ale nebuďme zlí, dá sa chápať, že v SaS sa odohráva boj princípov. Aj by chceli dožičiť Hegerovi pokoj na prácu s uprataným Matovičom. Azda však tiež rozumejú, že po vyslovení nedôvery vláde sa nedá tváriť, že sa vlastne naplnili ich letné požiadavky a ide sa ďalej.
