Pri všetkej skepse k „produktu“ je zásadné predoslať toto: aktivity Dzurindu „zosťahovať“ stredopravý planktón do čohosi ako veľmi voľná a dočasná predvolebná domácnosť sú tým najlepším, čo sa na Slovensku pred voľbami deje. (To nie je nič proti dvom mimoparlamentným subjektom, ktoré majú dosť percent, aby sa Dzurindovi poďakovali a zostali mimo.)
Tempo, v akom expremiér buduje svoju víziu, sa zdalo komótne už pred mesiacmi. Dnes sa musí dodať, že určite neverí v predčasné voľby. September, nevraviac o júni, by aj takého maestra spájania, akým je Dzurinda, uviedli do stresu, v ktorom nebude čas pozliepať čokoľvek konkurenčné.
Isteže, v Slovinsku práve zvíťazila strana, ktorá vznikla dva mesiace pred voľbami. To však nemôže byť vzor pre zrod dôveryhodnej alternatívy, ktorá prichádza s nemenším krédom než vrátiť slovenskej politike základnú normalitu. (Ako chce zariadiť, aby sa výber na kandidátku nezvrhol do systému OĽaNO – „sedela na mítingu, dostala ponuku“?)
Skutočnosť, že Dzurinda s Hegerom sa predviedli spolu už v decembri, má signalizačnú hodnotu. Zakladá zdanlivo rastúcu pravdepodobnosť, že Hegera na jednej listine s Matovičom už neuvidíme.
