SME

Beata Balogová k 30 rokom SME: Vieme, že nás čítate, a premýšľame o vás

Píšete nám o zlých susedoch, o korupcii, aj o prenasledovaní.

Beata Balogová je šéfredaktorkou SME od konca roka 2014. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Po zotmení suseda hádže smeti do Jarmilinej záhrady. Niekoľkokrát ju už prichytila, ale ona sa tvárila, že len fajčí pri plote. Jarmila má sedemdesiat rokov a nevie, na koho by sa mohla obrátiť. „Pošlite sem svojich redaktorov, ak chcete písať o znečisťovaní prírody,“ napísala vo svojom liste v roku 2018.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Emília je jediná z rodiny, kto nemá internet, takže občas napíše do redakcie, aby sa ubezpečila, že ešte stále všetko dôležité nájde v tlačenom vydaní denníka. Vnučka jej hovorí, že všetko je už na internete. „Prosím, píšte seriózne správy, my sme bazálni demokrati,“ prosí v liste z 23. augusta 2020.

Jozefa na Vianoce v roku 2019 rozčúlilo, že nepochopil zmysel šéfredaktorkinho stĺpčeka. Na dvoch husto popísaných stranách rozanalyzoval text a poslal jej svoje poznámky. Súhlasil len s jediným konštatovaním, že sviatky nemajú byť o presladenej televíznej zábave. Vlastne nemá rád Vianoce a očakával, že cez sviatky bude môcť čítať denník bez pretlaku vianočných textov.

Ladislava znepokojilo, že jeho obľúbený komentátor mesiac nič nenapísal, a chce sa uistiť, že ešte stále žije. Píše na korešpondenčný lístok, lebo nechce veľa „zbytočne vykecávať, tak ako vykecávajú niektorí komentátori“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Život bez Fica a jazykové okienko

Stanislav chce, aby jeho noviny boli antikomunistické, lebo to je preňho najvyššia hodnota. Jeho otec bol vraj za Tisa antisemita, ale bol zásadný antikomunista. Pre Stanislava je vzorom skôr Masaryk. Začiatkom 2019 napísal redakcii, že sa chystá na život bez komunistov a Fica.

Elena je verná čitateľka od čias Smeny. „Keď vás nemám, tak mi chýbate, aj cez veľkonočné sviatky.“ Ešte viac jej chýba jazykové okienko. „Ak je to zlý nápad, tak prepáčte, ale aspoň v malých dávkach by ste sa mohli venovať jazyku“, lebo jej trhá uši, ako ľudia dnes rozprávajú. Všetky jazykové prešľapy spisuje a posiela do svojho denníka.

Ondrej má pocit, že počas celého roku 2018 ho nejaká neznáma skupina ľudí prenasledovala a tajne nahrávala. Vo svojej bezmocnosti píše novinám, ktoré každý deň číta. Chce sa stretnúť osobne s niekým, kto rieši prenasledovanie. Odpíšeme mu, ale potom sa už neozve.

Svadobná fotka a protest proti ignorácii

Alena má 95 rokov a žije v domove dôchodcov. Veľmi ju rozruší, že sa jej nedoručujú pravidelne noviny, ktoré si predpláca. „Občas rozmýšľam, či som človek alebo ležím hlboko v čiernom vreci na odpad ako vec a ešte k tomu s chodítkom. Vec, ktorá už necíti a nič nesmie chcieť.“ Vyrastala na Smene a neskôr čítala SME a stále chce patriť medzi „kultivovaných a demokraticky zmýšľajúcich ľudí“. Vo svojom liste sa sťažuje, že sa nevie dovolať na zákaznícke centrum. Ozveme sa jej napriek tomu, že doručovateľa nevieme ovplyvniť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V obálke nachádzam starú svadobnú fotku. Môže byť zo sedemdesiatych rokov s pár vetami na zadnej strane. Odosielateľ mi píše, že mal ťažký život, ale krásny a bojuje ďalej. Ďalší neznámy čitateľ mi pošle obrázok Pražského Jezuliatka a anonymný čitateľ posiela v pravidelných intervaloch rukou písanú divadelnú hru, v ktorej vystupujú politici pod mierne pozmenenými menami a s predvídateľnými replikami.

Dodnes dostávam rukou písané listy od čitateľov denníka SME. Za tých osem rokov si mnohé odkladám. Niekedy ma zaujme krasopis, písmenká ako malé slzičky, dokonalo zaoblené ó a elegantné ypsilony. Niekedy píšu na listový papier, na zožltnuté listy zo školských zošitov, ale už som dostala aj list napísaný na opačnú stranu bankového výpisu a účtu za elektrinu.

Všetky spája dôvera, že aj obavy pisateľa nájdu v redakcii svojho čitateľa.

Od začiatku spolu

Mnohí z týchto ľudí sprevádzali denník SME od jeho založenia v roku 1993. Je pre nich inštitúciou, zdrojom informácií aj lampárňou, kde sa môžu sťažovať. K médiu často pristupujú ako spoluvlastníci, poradcovia alebo starší člen rodiny, ktorý má právo dobromyseľne karhať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Niekedy potrebujú kanál, kde vylejú svoju zlosť a frustráciu. Uvedomujem si, že generácia, ktorá píše listy rukou, postupne odchádza.

Niektorí radšej telefonujú a najčastejšie sa dovolajú na pevnú linku, ktorá je na stole šéfa domácej redakcie Matúša Burčíka. Nedoručili im noviny načas, našli gramatickú chybu v novinách, mali by sme písať viac o dôchodkoch, odhalili korupciu, aj keď často nie je jasné, koho z čoho obviňujú.

Sú to starší ľudia, ale chcú mať pocit, že záleží na tom, čo hovoria, lebo človek vlastne žije len dovtedy, kým ho niekto počúva.

Veď sa poznáme

Keď chce mladšia generácia čitateľov karhať, posiela e-maily, diskutuje pod článkami alebo na sociálnych sieťach. Reaguje na konkrétne články, ktoré ich roztrpčili, alebo chcú k textom niečo dodať.

Tieto odkazy sa nezačínajú vždy slušným oslovením typu dobrý deň, som váš čitateľ alebo čitateľka. Občas hnev zatieni poučky z detstva, ako sa prihovárať k cudzím ľuďom.

Samozrejme, novinári nie sú pre čitateľa cudzí. Tým, že denne čítajú ich články, komentáre alebo myšlienky, ktoré odzneli v podcastoch, vytvára sa pocit určitého druhu familiárnosti alebo dlhodobého vzťahu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Niektorí dokonca akoby predpokladali, že autori článkov počujú všetko, čo im adresujú, a že ich odkazy na sociálnych sieťach alebo e-maily sú súčasťou kontinuálneho rozhovoru.

Špecifickou kategóriou sú diskutéri pod článkami. Niekedy je jediný diskusný reťazec rôznorodou obrazárňou čitateľov: detailista, ktorému neunikne ani jedna chyba, platený troll, ktorý často ani nevie dekódovať významy všetkých slov, čo používa, vtipný kritik, ktorý konfrontuje trolla, prívrženci Fica alebo Matoviča, ušomraní seniori z Muppet Show, ktorí hovoria, ako kvalita upadá a ako si už nikdy denník nepredplatia. Keďže roky diskutujú, predpokladám, že stále denník SME čítajú.

Pisatelia e-mailov alebo reakcií pod článkami majú svoje predstavy, ako by mali texty znieť, koho by sme mali podporovať a koho zatracovať. Obracajú sa na nás, ak sa dozvedeli o bezpráví alebo nekalostiach. Posielajú informácie s existenčnou urgenciou, na toto sa treba pozrieť. Naozaj.

Posledná inštancia

Občas na základe informácií od čitateľov píšeme o zneužívaní moci, korupcii na miestach, kam novinár z Bratislavy nie vždy dovidí. Niekedy sa na nás čitatelia obracajú potom, ako prepadli cez úradnícke sito alebo ich odpísala zdravotná poisťovňa, lebo sa nezmestili do kolónky alebo rozpočtu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Za tie roky sa nám ozvali ženy, ktoré zredukovali na lopty, do akých sa kope. Dievčatá, ktoré potrebovali ochranu pred tými, čo ich pôvodne mali chrániť, ale oni ich sexuálne zneužili. Písali sme o tragédiách v rodine, ale aj o takých, ktoré presahujú hranice miest a krajov.

Dávali sme hlas Rómom, ktorých ponižovali, lebo vraj zabudli, kde je ich miesto. Mlátili ich, lebo policajti slúžia a chránia. Väčšinu. Dávali sme priestor LGBTI+ ľuďom, ktorých tolerovali, len pokiaľ boli neviditeľní a nepoburovali bozkmi na verejnosti.

Najväčšia skupina čitateľov sa však neozýva, ale vieme, že nás číta. Premýšľame o nich, aj keď, samozrejme, nepoznáme všetky mená a nevideli sme všetky tváre.

Kto nemal so SME nikdy do činenia?

Málokto z ľudí, ktorí formujú verejný diškurz, nemá so SME spoločnú históriu. SME čítali, boli oslovovaní ako zdroje, SME o nich písalo alebo pre SME písali.

Dnes už aj vďaka týmto novinám je tu stredná generácia novinárov, ktorá po revolúcii 1989 tragicky chýbala. Generácia, ktorá si nemusela dávať pozor na jazyk v zatuchnutých publikáciách osemdesiatych rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Generácia, ktorá si nepomýlila tajné služby s novinárskou praxou pre pokročilých. Novinári, ktorí ostali napriek finančným tlakom, nenávisti znásobenej sociálnymi sieťami, napriek tomu, že nemôžu politiku vylúčiť zo svojho života.

Hovorím o generácii, ktorá profesionálne prežila Vladimíra Mečiara aj Roberta Fica a budú tu aj vtedy, keď si už málokto spomenie na Igora Matoviča. Ľudia, ktorých si nikdy nekúpil Kočner ani Penta.

Ježík, Šimečka a Kostolný

V denníku SME sa mnohí naučili písať tak, aby sa ich texty odlišovali od bežných agentúrnych správ. Naučili sa písať úvod, pracovať s citátmi, oslovovať a chrániť si svoje zdroje.

Mnohí sa naučili zachovať svoju integritu. Pochopili, že to je ich skutočná investícia, lebo ak o ňu raz prídu, tak už navždy budú prekračovať novinárske červené čiary. Ani finančná skupina Penta nerátala s tým, ako dobre sa toto všetko novinári v SME naučili. Aj tí, čo po jej príchode odišli, a aj tí, čo ostali.

Pod vedením Karola Ježíka, Martina M. Šimečku a Matúša Kostolného sa formovali reportéri, investigatívni novinári, ktorí pomáhali verejnosti kontrolovať verejných činiteľov pri rozhodnutiach, aké zasahujú do ich každodenných životov.

SkryťVypnúť reklamu

V SME získali významní komentátori svoj rukopis a nabalili na seba svoje obecenstvo. Vyrástol tu karikaturista, ktorého ikonické figúrky rozprávajú príbehy malosti, ale aj nádeje. Niektorí spisovatelia v SME publikovali svoje najlepšie eseje.

Vedieť, kto, prečo a ako napíše, je však len začiatok začiatku. Potom sa o texty stará celá hŕba neviditeľných editorov a ďalších ľudí nevyhnutných na to, aby sa text dostal k čitateľom. Bez sprevádzania grafikmi, jazykovými redaktorkami a celým tímom v tlačiarni by sa text pre verejnosť nenarodil.

Novinári

Je tu generácia novinárov, ktorá, dúfam, aj v ďalších desaťročiach zachová štandardy, ktoré nás budú vždy odlišovať od úlomkov publikovaných na twitteri, od fotografií s komentármi na instagrame alebo vášnivých statusov na facebooku.

Budú nás odlišovať aj od publikácií, ktoré vzdali úlohu strážneho psa demokracie, lebo to je príliš drahé, vyčerpávajúce a nie vždy to prináša okamžitú odmenu.

Za tých vyše osem rokov v denníku SME som stretla ľudí, vďaka ktorým som presvedčená, že novinárstvo, na ktoré verím, prežije. Napriek tomu, že sa mení spôsob, ako čitateľom prinášame informácie. Napriek tomu, že denne musíme hľadať cestu k čitateľovi, rozmýšľať, o čom chce čítať, a rozširovať zbierku tém, ktorým sa venujeme.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zároveň budú mať na pamäti, že ak my novinári prestaneme kričať, keď sa spoločnosť odkláňa od demokracie, v hluku zábavných videí, vtipov, dezinformácií a frustrovaných výlevov politikov si spoločnosť nevšimne, že ich privilégiá, sloboda a bezpečie, ktoré garantuje len demokratická spoločnosť, sú zrazu preč.

Alexej Fulmek

Pri písaní tohto textu myslím na Alexeja Fulmeka, na zakladateľa a vydavateľa, ktorý sa dobrovoľne vzdal toho, že bude aktívne zasahovať do obsahu svojich novín. Lebo to považuje za správne, lebo je to najlepšia medzinárodná prax, ktorej sa držia noviny, ktoré už prežili aj viac než 30 rokov.

Kreativita a intelektuálna odvaha, ktorá však nekĺže do devastujúcich extrémov, je preňho skutočnou hodnotou. Za tých 30 rokov dal šancu nápadom, ktoré sa nadnes stali zlatým štandardom pre médiá.

Alexej Fulmek pravdepodobne v tieto dni častejšie myslí na Petra Vajdu, svojho mentora, investora s noblesou a citom pre umenie, s chápaním hraníc, ktoré vlastník slobodného média neprekračuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zakladajúci šéfredaktor Karol Ježík je v našich dňoch stále prítomný. Často ho spomínajú aj kritici novín, že by sa za dnešné SME hanbil. Nepoznala som ho a neviem, ako by reagoval na niektoré výzvy, ktoré dnes riešia šéfredaktori denníka SME, Denníka N alebo Aktualít.

Alexej Fulmek však v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou povedal jednu vetu, ktorá je skutočnou gratuláciou k 30. výročiu: Karol Ježík by bol hrdý na to, kam sme to dotiahli z takých malých novín.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prezidentský kandidát Ivan Korčok počas zhromaždenia v Bratislave.

Voliči v prvom kole vyslali signál, že nechcú politiku korupcie a lži.


Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


SkryťZatvoriť reklamu