Vyzerá to ako paradox. Česko, ktoré je v iks ohľadoch vývojovo pred Slovenskom, neposunulo ženskú kandidátku Danušu Nerudovú v prezidentských voľbách do druhého kola.

Zároveň sa nikto nemôže tváriť, že sa to stalo len preto, lebo Nerudová je žena.
V prvom kole získala necelých 14 percent, kým Andrej Babiš na druhom mieste dosiahol takmer 35, čo je obrovský rozdiel.
Je to rozdiel medzi mužom a ženou alebo medzi agentom Burešom a občianskou kandidátkou?
Na Slovensku môžeme sledovať tieto súvislosti pod mikroskopom, lebo určitou metamorfózou sme prešli v roku 2019. Bolo ňou mierne prekvapené pochopenie, že kvalita kandidátky sa neodvíja od skutočnosti, že je žena, ba priam je to jediný fakt, ktorý nám môže byť ukradnutý, lebo podstatný je len pre postavy neochotné zmieriť sa s rovnocenným postavením mužov a žien a tie raz vymrú.
Ešte ani arcibiskup, ktorý vyhlásil voľbu Zuzany Čaputovej za hriech, nebol inšpirovaný faktom, že je žena, len si bystro všimol jej svetonázorové a hodnotové ukotvenie a následne si živo predstavil, čo by na to riekla španielska inkvizícia.
Nesporné sa javí, že Nerudová celkom nevedela, ako sa k otázke „prvej ženy“ postaviť.