Písačky k jubileám a výročiam sú zvyčajne prejavom tematickej núdze, ale uplynutie mesiaca od pádu vlády je naozajstná aktualita. Niežeby to niekoho prekvapilo, ale treba opäť a vždy pripomenúť, keď vládnuca elita prejavuje takú nehoráznu drzosť a neúctu voči občanom a v tomto prípade aj prvej občianke.
Pravda, vlády nepadajú každý deň, a tak nemáme naporúdzi desiatky príkladov, ale naša republika nevznikla včera a ešte sme nevideli zostavu, ktorá by s takým vážnym ústavným aktom narábala s takou drzou nonšalantnosťou, akoby sa nič nestalo.

Snahe zostaviť novú väčšinu by sa dalo rozumieť, ale to má mať nejakú formu. Vláda potrebuje osoby, program, politické krytie v parlamente a dať také čosi dokopy je náročná a vážna úloha pre kolektív straníckych lídrov. Dokonca sme jej dali podobu pseudoústavného aktu v podobe poverenia zostavením vlády.
Kto čím poveril občana Hegera? Z akého titulu ten defenestrovaný pštros pobehuje v zákulisí s nejakými „hárkami“?