Keď Richard Sulík vyskúša úplne všetko, na záver aj uhádne. Príbeh koalície SaS a OĽaNO sa v marci 2020 začal sľubovaním bezpodmienečnej vernosti, až cez vír kríz dospel ku "konštruktívnej opozícii".
To znamenalo vyslovenie nedôvery vláde, schválenie "neprijateľného" rozpočtu a potom úvahy o opätovnom vymenovaní Eduarda Hegera.
Takže keď sa teraz zdá, že aj Sulík pochopil politickú nevyhnutnosť predčasných volieb, veľkorysejší ľudia by tú kaskádu sprostostí vedeli prehliadnuť, prípadne vytesniť.
Napokon, na dosah je vyslobodenie občana Eduarda Hegera z nedôstojného štverania sa do okna, z ktorého ho pred mesiacom vyhodili.
Za to SaS uznáme plusové body, ale najvyššia známka to nebude. Jednak sa naozaj nedá zabudnúť, čo (najmä) za uplynulé mesiace navystrájali, jednak je aktuálny postoj, v ktorom navrhujú ako "kompromis" voľby v septembri, len o málo zrozumiteľnejší než predchádzajúce výčiny.
Aký kompromis? S kým? A prečo?