Autor je teológ a spisovateľ
Asi aj mal tento Igor odvahu, keď išiel do frontálneho konfliktu s Ficom, a zdalo sa, že takého človeka krajina potrebuje. Napokon, pridali sa k nemu i ľudia, ktorí sa dnes za to hanbia –„svetríkoví“ intelektuáli, neskôr zaskočení jeho požiadavkou, aby išli na detektor lži. Pretože aj to sme zažili a videli – požiadavku, aby sa vlastní spojenci nechali vyšetrovať bývalými polišmi z Kriminálky Staré Mesto v čase, keď si iné partie posielali vlasy na rozbor, aby verejnosť videla, či obsahujú stopové množstvo kokaínu.
Zažili sme v našej Slovenskej republike kolumbijského strihu všetko. Fámy o závislostiach od fetu, niekoho mali zatknúť v Spojených štátoch, niekto má dodnes chodiť na kliniku vo Viedni a plakávať cestou späť pod veternými turbínami. Celá naša telenovela s odchodmi do Európskeho parlamentu a návratmi bola cimrmanovským predstavením, v ktorom bolo lepšie zrušiť prestávku, aby diváci medzi dejstvami neušli.
No od začiatku sa týmto škandálom tiahol motív bojov. Boja proti niečomu – Ficovi, Kičurovi, korupcii, boja za niečo – za lepšie súdy a políciu, ale vždy iba akože, nie naozaj. Intuitívne, na základe potenciálu plných námestí po vražde spred piatich rokov, na základe toho, že na Slovensku existuje takzvaná demokratická verejnosť a demokratická väčšina, a teda ju chcel zastupovať.
Falošný boj falošného proroka
O ňu sa opieral ešte aj vtedy, keď sa objavili v parlamente prvé sadistické pokusy jeho poslancov šikanovať ženy – už nie najsilnejšieho protivníka Fica s jeho bödörovskou armádou, ale ženy.
