Samozrejme, zmena, ktorej môžete veriť (Barack Obama, 2008), nie je politický program, ale skôr nekonkrétne vyjadrenie, ktoré má vyvolať nádej. Programom nie je ani tvrdenie, že „pozitívna, optimistická a nádejná vízia verejného života nie je naivným snom, ale môže byť mocnou silou pre zmenu“ (Justin Trudeau, 2015).
Zaváňa to populizmom, keď sa do úzadia dostávajú reálne politické zámery a z politika sa vytvorí „skutočný človek“, nie príslušník dovtedajšej strojenej elity.
A tak treba lídrov ukázať aj inak ako na politických summitoch. Obama „fistbumpol“ (pozdravil priložením päste k pästi) upratovača v Bielom dome, Trudeau ukázal ponožky s motívom Hviezdnych vojen.
A Jacinda Ardernová prišla na valné zhromaždenie OSN s trojmesačnou dcérou. Lebo aj novozélandská premiérka môže mať malé dieťa a nemusí sa s ním skrývať, je „jedna z nás“.
