Autor je dlhoročný diplomat, pôsobí ako riaditeľ odboru OSN na MZVEZ SR.
Každý pracovný deň o ôsmej hodine ráno pred sídlom Organizácie Spojených národov (OSN) na newyorskom ostrove Manhattan vztyčujú 195 štátnych vlajok. Od 19. januára 1993 je medzi nimi aj vlajka Slovenska.
V tento deň Slovensko prijali za člena najväčšej celosvetovej organizácie. Za tabuľku s nápisom „Slovakia“ si v sále Valného zhromaždenia OSN pred tridsiatimi rokmi zasadli vtedajší šéf slovenskej diplomacie Milan Kňažko a veľvyslanec pri OSN Eduard Kukan. Začali tým písať pestrý príbeh našej krajiny v tejto organizácii.
Slovensko sa stalo 180. členom OSN v čase, keď sa svet s nádejou nadychoval po skončení studenej vojny. Zďaleka to však nebol nádych naplnený pokojom a bezstarostnosťou. Od začiatku roka 1993 čelila organizácia novým výzvam.
Rozhoreli sa viaceré ozbrojené konflikty na území bývalého Sovietskeho zväzu i bývalej Juhoslávie – vypukli afganská občianska vojna, konflikt v Čečensku i hladomor v Somálsku a po Summite zeme v Riu de Janeiro mala OSN prvýkrát na stole už aj globálnu otázku zmeny klímy.
Misie na štyroch kontinentoch
Paleta tém OSN bola vždy široká, ale vtedy, tak ako dnes, zamestnávali organizáciu najmä konflikty a ich dôsledky. Napokon, s týmto cieľom OSN vznikla na troskách druhej svetovej vojny. Ako to neskôr trefne glosoval jeden z prvých generálnych tajomníkov OSN Dag Hammarskjöld: „Cieľom OSN nie je doviesť ľudstvo do nebies, ale zachrániť ho pred peklom.“
