Na programové vyhlásenie poslednej vlády budeme spomínať ako na dokument, okolo ktorého sa dalo voľne džezovať, ak išlo o nápady Igora Matoviča hravo spracúvajúce pandémiu či infláciu. Keď však prišlo na teror na Zámockej, zrazu sa bolo treba ortodoxne držať toho, čo k téme práv LGBT+ ľudí stálo vo vládnom programovom dokumente.
Minister spravodlivosti Viliam Karas tak tri mesiace od udalosti vstal od okrúhleho stola a predstavil návrh. Ani náhodou nereaguje na požiadavky iniciatívy Ide nám o život, ktorá si medzi inými podnetmi pýta ako minimum životné partnerstvá osôb rovnakého pohlavia.
Ponuka Karasa pre LGBT+: Namiesto partnerov môžu byť dôverníci, rovnako ako dobré susedy Čítajte Zhromaždenie pod výzvou pripomína, že prvýkrát bola takáto žiadosť verejne vyslovená v roku 1993, odkedy sa z tohto inštitútu stal štandard naprieč európskymi krajinami. To len pre prípad, že by tu mal ktosi pocit unáhlenosti a strašného tlaku na nedvižnú spoločnosť, ktorá vie poľahky vstrebať nový telefón, ale posun v ľudských právach už nie. To sme hneď povolávaní do chyžiek k ohňu, aby sme bránili tradície.
