Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Už som na tomto mieste viackrát písal o tom, ako sme sa z tatranského tigra „vďaka“ vládam Smeru stali chromou ovcou, a ilustroval som to najmä na dátach o dynamike ekonomiky.
Len na pripomenutie, kým do roku 2012 sme sa ešte ekonomickou úrovňou k vyspelejším krajinám (vrátane Česka) približovali, odvtedy sa vzďaľujeme a spomedzi jedenástich postkomunistických krajín, ktoré sa doteraz stali členmi EÚ, sme sa v ekonomickej úrovni prepadli z tretieho na predposledné desiate miesto.
Dnes sa pozrieme bližšie na dane a odvody. Znovu to bude neradostné čítanie, ale prvým nevyhnutným (aj keď nie postačujúcim) predpokladom na nápravu zlého stavu je jeho poznanie. Aj v ekonómii a ekonomickej politike, podobne ako v medicíne, je prvým predpokladom úspešnej terapie správna diagnóza.
Smrtiaci ekonomický koktail
Rast daňového a odvodového zaťaženia je (najmä) vo vyspelom svete všeobecný trend, ktorý sa zrejme tak skoro nezmení, skôr naopak. Popri faktoroch, ktoré pôsobia už dlhšie a medzi ktoré patrí najmä starnutie populácie a náklady na zelenú transformáciu, sú tu aj niektoré nové, najmä náklady na pandémiu a protipandemické opatrenia, náklady na zbrojenie v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine, dôsledky deglobalizácie a rastu geopolitického napätia, energetická kríza a jej náklady a podobne.
