Autor je teológ a spisovateľ
Ako sa ľudia nemajú hnevať, ako majú veriť v spravodlivosť a cítiť, že štát stojí na ich strane? Že keď už nie je – od čias cisára – ich priateľom, tak aspoň nebude ich protivníkom?
Vnímanie štátu a spravodlivosti nie je jednoduchá vec, nestačí zapáliť oheň, zahulákať si na kopci. Štát je, alebo by mal byť, inštitucionálnou podobou spoločnosti. Nezabezpečuje len obranné a strategické funkcie, ale je prvým zdrojom spoločenského pocitu a vnímania toho, ako sa nám žije. A žije sa nám dobre?
Apologéti historického vývoja, presvedčení, že dejiny vždy nejako dopadnú, že „všetko sa obráti na dobré“ a „všetko bude v poriadku“, radi porovnávajú Slovensko nášho desaťročia so Slovenskom minulého storočia.
Vtedy, pri takomto kontraste, musíme priznať, že krajina sa má lepšie, ako sa mala.
Má sa však lepšie aj v porovnaní s príležitosťami a potenciálom, ktorý sme si zdevastovali? Má sa lepšie aj s chýbajúcimi stovkami špičkových vedcov, tisíckami opatrovateliek v zahraničí a desiatkami tisíc ľudí v predbrexitovej Británii?
Máme sa lepšie v porovnaní s inými krajinami z podobnej východiskovej pozície ich vlastných dejín, s Dánskom alebo Portugalskom? Máme sa lepšie ako povojnoví Slovinci alebo žijeme lepšie iba v porovnaní s Hálovými sedliakmi na liptovských lúkach minulého storočia?
