Autor je umelec a publicista
Keď v roku 2012 istý pekár v americkom štáte Colorado odmietol upiecť svadobnú tortu homosexuálnemu páru, vyvolalo to diskusie aj na Slovensku. Americký súd nižšej inštancie označil konanie pekára za nezákonnú diskrimináciu, čo aj v našich zemepisných šírkach vyvolalo pocit ohrozenia zo skazeného Západu.
Je len otázkou času, keď budú musieť aj bohabojní slovenskí pekári piecť torty homosexuálnym párom, ozývali sa varovné hlasy. S odstupom jedenástich rokov vidíme, že nielen o svadobných tortách, ale ani o manželstvách či partnerstvách LGBTI+ ľudí ani nechyrujeme.
Podobne vášnivé diskusie sa viedli o slobode slova na amerických univerzitách. Sledovať dianie v najrozvinutejších krajinách sveta je intelektuálne zaujímavé, ale našincovi pri tom hrozí, že zabudne na lokálny kontext.
Tým je zaostávanie nášho školstva za vyspelým svetom, mizerné umiestnenie našich vysokých škôl vo svetových rebríčkoch, exodus najlepších študentov, profesorov, ale aj vedcov a výskumníkov do zahraničia.
Keď sme sa po roku 1989 dohodli, že naša budúcnosť má byť spojená so západnou civilizáciou, začali sme hľadať spôsoby, ako sa západným krajinám priblížiť. Najjednoduchším sa ukázala imitácia, napodobňovanie vonkajších prejavov.
Začalo sa to spotrebným tovarom, značkami aut a módnymi trendmi, pokračuje povrchným napodobňovaním trendov v spoločenských diskusiách. Diskusie o ľudských právach či slobode slova v západných spoločnostiach však stoja na desaťročiach prirodzeného vývoja, o ktorý sa u nás nemôžeme oprieť. A tak môžeme iba kĺzať po povrchu.
