Matovič bude môcť ešte chvíľu trúbiť, že ochránil Slovensko pred doživotnou vládou Fica. Veď isto. Živo si vieme predstaviť, že Pellegrini chcel zmenou volebného systému zabezpečiť, že bude naveky sedieť na tandeme s Ficom a v piknikovom koši by mali Uhríka (tak vyzerá peklo, nie?).
Je to strašidlo do kampane, ktorým obhajoval, prečo bolo treba hneď a zaraz ústavne zabezpečiť súčasný volebný systém. A keďže tento počin vzbudzuje sympatie (v duchu hesla, že radšej nič nemeňme, aby horšie nebolo), aj zvyčajní kritici Matovičových metód a nápadov privreli, čo sa privrieť dalo.

Samotné OĽaNO chcelo tiež experimentovať so spôsobom volieb, ale o to tu teraz nejde.
Problém nie je tentoraz v nekonzistentnosti, ale v nevyspytateľnosti a vysokej náloži rizika. Keby totiž v hnutí mysleli vážne, že orbanizácia nielen volebného systému – teda jeho zmena na mieru najsilnejšej strane –, ale ako spôsob výkonu moci je hrozbou pre Slovensko, museli by konať a hovoriť inak.