Podpredseda Smeru Erik Kaliňák tento týždeň vydal zaujímavé video. Strihol si v ňom časti z môjho rozhovoru s policajným prezidentom Hamranom. Kritizoval ho za jeho postoj k paragrafu 363. Keďže pán Kaliňák je známy najmä priezviskom svojho strýka, lajky a kliky si chcel urobiť na mne a ešte pritom aj trápne klamal.
Erik Kaliňák totiž nastrihol do videa prezidenta Hamrana a potom mňa, ako mu prikyvujem. Lenže ja nezvyknem v rozhovoroch nijako často prikyvovať a bolo mi jasné, že už vôbec nie na diskusiu o paragrafe 363. V štúdiu dokonca mám monitor a presne vidím, kedy som v zábere. Jednoducho, bolo mi jasné, že Erik Kaliňák klame a celé si to zostrihal, ako sa mu zapáčilo.
A tak som si v rýchlosti preklikala náš rozhovor so Štefanom Hamranom. Prikyvujem mu konkrétne v 12:51 tohto videa, a treba povedať, že je to taký mikropohyb mojej hlavy, že pán Kaliňák a jeho tím museli tento moment hľadať dlho. V tom čase, samozrejme, žiadny paragraf 363 nerozoberáme, Štefan Hamran mi hovorí o tom, že informovali ľudí v Michalovciach, že žiadny strelec po meste nebehá (v kontexte tragédie, kde muž zabil svoje dve deti, ženu a potom aj seba).
Rozumiem, že ideme do ostrej kampane, čakajú nás voľby. Chápem aj to, že niekto môže naozaj otvorene neznášať novinárov. Naozaj nepotrebujem, aby ma politici mali radi. Ale znížiť sa na takúto primitívnu úroveň, to si naposledy dovolil Štefan Harabin počas prezidentskej kampane, keď mu nevyšiel náš rozhovor, tak ho celý prestrihal tak, aby to znelo, že sme sa celý čas nerozprávali o tom, že nevie vysvetliť svoje majetkové priznania, ale o sexe. Žiadali sme ho, aby to video stiahol, ukázal nám pomyselný prostredník.
Čaká nás pár náročných mesiacov zrejme vyhrotenej kampane. My novinári by sme radi zostali bokom, aj keď verím, že zašpinení klamstvami a nenávisťou budeme aj my. Robiť si kampaň na účelových strihoch je trápne, neseriózne a hlúpe. Erika Kaliňáka by som rada takto verejne požiadala, aby prestal manipulovať realitu a snažil sa robiť si kampaň poctivo. Jeho strýko Robert Kaliňák bol vždy náročný súper do debaty, ale k tomuto by sa, myslím, neznížil.
Voličom bude zrejme do 30. septembra ešte veľakrát trápne. Musíme to vydržať a neklesať na duchu. Už dlhšie mám pocit, že sme majstri sveta v bičovaní sa a v depresii. Aj my novinári k tomu prispievame. Dokola upozorňujeme na problémy, pretože to je naša práca. Ale deje sa tu aj množstvo dobrých a krásnych vecí, ktoré prehliadame, o ktorých nepíšeme. Naša najväčšia úloha v kampani bude nedať sa stiahnuť do zlej nálady. Hejt, nenávisť a zlosť, to je to, s čím budú mnohí politici operovať.
Podpredsedovi Smeru Erikovi Kaliňákovi prajem, aby sa nemusel na svojej ceste šplhať po menách a kariérach úspešnejších ľudí. Najviac je človek spokojný vtedy, keď dosiahne niečo sám, poctivo a slušne. Tentoraz nevyšlo ani jedno z toho. Azda nabudúce.
Chceme aktívnych občanov, deti ubíjame v laviciach
Privádza ma to aj k druhej téme dnešného newslettera. Viete, aké ťažké je pre mnohých ľudí ohlásiť sa? Aj v pomerne banálnych situáciách - medzi kolegami, so šéfom alebo doma. Nedokážeme verbalizovať ani normálne slušné požiadavky. Ľudia dokonca mávajú problém aj s tým, aby sa spýtali na niečo v obchode, na ulici alebo vôbec riešili akýkoľvek problém s cudzím človekom.
Premýšľala som nad tým práve dnes pri debate s dvoma terapeutmi. Riešili sme, ako komunikovať v práci a so šéfom a z publika sa opakovali poznámky, že ľudia sa boja svojmu šéfovi povedať o svojich pocitoch, úzkostiach. A vôbec, neohlásia sa ani keď na nich niekto aktívne kričí a mali by sa ohradiť.
Naše školy odmalička učia všetkých, aby potichu sedeli poslušne v lavici. Učíme ich neohlásiť sa, ale byť ticho a šúchať nohami. Deti, ktoré sa ozývajú, označujeme za problémové a trestáme ich. V momente, ako vyjdú zo školy, však chceme, aby z nich boli svojstojní aktívni občania.
Spôsobuje nám to množstvo problémov - nevieme komunikovať, mlčíme, ale potom explodujeme pri parkovaní. Naučili sme sa starať hlavne sami o seba, a tak sa správame všade.
V tomto nastavení apatie od malička žijú už generácie, a kým nezmeníme celú filozofiu vzdelávania, budeme sa tu dokola cykliť v rovnakých problémoch. Načim si položiť otázku, ako je možné, že šesťročné deti idú nadšené a plné entuziazmu do prvej triedy a do šiestich mesiacov v nich zabijeme akúkoľvek túžbu a radosť zo školy. Asi ťažko z toho môžeme viniť problémové šesťročné deti.
Podcast týždňa: Anna Kendrick
Málokedy sa stane, že sa niekto známy podelí aj s naozaj bolestivými a náročnými témami, ktoré často ľudí zahanbujú. Anna Kendrick má nový film, v ktorom hrá ženu odchádzajúcu z toxického vzťahu. Sama takýto vzťah len nedávno ukončila a v podcaste Daxa Sheparda Armchair Expert veľmi úprimne opisuje, aké to je byť v toxickom vzťahu. A veľmi úprimne opisuje aj hanbu, ktorá s tým prichádza.
Ja sama som bola v toxickom vzťahu s psychickým nátlakom, z ktorého som odišla oveľa neskôr, ako som mala. Keď si v nejakom bode uvedomíte a priznáte, že to, čo sa vo vašej domácnosti dialo, nebolo ani v poriadku, ani vaša vina, príde hanba, o ktorej hovorí aj Anna Kendrick. Keď si celkom úprimne uvedomíte, že ste si to celé nechali, že ste v tom zostali dobrovoľne a že by ste predtým prisahali, že vám sa také nič stať nemôže.
Partnerské psychické násilie sa môže stať komukoľvek. Anne Kendrick, mne aj hocikomu inému. Je jedno, koľko máte peňazí, či ste výrazná dominantná žena alebo matka s tromi deťmi na materskej. Stať sa to môže každému a každej.
Vypočujte si Annu Kendrick, nie je vôbec samozrejmé počúvať takú úprimnú spoveď o takých ponižujúcich a náročných zážitkoch.
Video týždňa: Athlete A
Dokument o zneužívaní amerických gymnastiek ich masérom je náročný na pozeranie, ale dôležitý. Athlete A je oceňovaný dokument, vďaka ktorému lepšie pochopíte, ako roky Larrymu Nassarovi prechádzalo zneužívanie desiatok dievčat.
Tento týždeň som robila rozhovor s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom. Dostali sme sa aj k tomu, že v Trestnom zákone necháva znenie paragrafu o znásilnení tak, že žena musí klásť aktívny odpor. Väčšina žien pritom v takýchto situáciách zmrzne a je na to množstvo vedeckých vysvetlení. Váš mozog jednoducho vypne tú časť, ktorá vám má pomôcť sa brániť.
Kým budú paragrafy o znásilnení písať muži a bez odborníkov, nedostaneme sa ďalej. Aj dokument Athlete A ukazuje lepšie dynamiku a problematiku sexuálneho násilia. Pozrite si ho, je to dôležitá téma. Nájdete ho na Netflixe.
Ak máte chuť pozrieť si aj video s ministrom Karasom, pasáž o znásilnení je v druhej polovici.
Hudobná bodka: Paolo Nutini
Dnes mi Spotify v aute zahral starší song, ktorý milujem. Paolo Nutini je škótsky pesničkár a keby ste ho len počuli, jeho hlas by ste priradili zrejme k inému typu muža. Jeho Iron Sky má v strede nasamplovaný známy prejav Charlieho Chaplina z filmu The Great Dictator z roku 1940. Je to moja dnešná hudobná bodka aj s celým citátom Chaplina. Video sa vám spustí, keď kliknete sem alebo na obrázok nižšie.
To those who can hear me, I say, do not despair. The misery that is now upon us is but the passing of greed, the bitterness of men who fear the way of human progress. The hate of men will pass, and dictators die, and the power they took from the people will return to the people. And so long as men die, liberty will never perish. Don't give yourselves to these unnatural men! Machine men with machine minds and machine hearts! You are not machines, you are not cattle, you are men! You, the people, have the power to make this life free and beautiful, to make this life a wonderful adventure.
Toto bolo štyridsiate vydanie newslettera ZKH píše. Ak sa vám pozdával, budem rada, ak ho odporučíte svojim priateľom. Ďakujeme, že nás čítate.
