Navzdory snahe pražských médií vyrobiť drámu z druhého kola, Petr Pavel vyhral o dĺžku Manhattanu. Bez senzácie, dalo sa to tušiť hneď po faktickej remíze v prvom kole a vyhlásení trojky neúspešných kandidátov, že podporujú generála.
Aj keby ho nepodporili, správna otázka nestála tak, že koľkí voliči Nerudovej, Fischera a Hilšera sa dostavia na druhé kolo, ale tak, že asi v akom pomere rozdelia svoje hlasy medzi Pavla a Babiša tí (jasná väčšina), ktorí prídu.
Že dráma sa z toho vyrobiť nedala, nemohol byť, samozrejme, pohľad stratégov Babišovej kampane. A preto Česko zažilo – tvrdí ústavná väčšina insiderov – svoju najšpinavšiu kampaň. Čo pri spomienke na Zemanove lži a podvody proti Schwarzenbergovi a Drahošovi nie je málo.

Podstatnejšia než analýzy, či Babiš pritiahol všetkých voličov Okamuru, alebo iba polovicu, je opatrnosť (skepsa) k najhranejšiemu povolebnému záveru. Koniec konfliktom, musí prísť čas zjednocovania, približovania dvoch voličských svetov. („Budem prezidentom 10 miliónov Čechov.“)