Kto doteraz nebral veľmi vážne možnosť poletujúcu vzduchom, a to, že by generálny prokurátor Maroš Žilinka mieril na hrad, mal by spozornieť. Žilinka totiž trávil nedeľu aj na sociálnej sieti. A tam sa umiestnil do zvyčajnej ukrivdenej polohy, kde „prakticky permanentné útoky“ na svoju osobu rozdelil na dve témy.
V prvej poprel „podsúvanie verejnosti“, že bude kandidovať za prezidenta. Keďže – eufemisticky povedané – dnes nemá veľkú hmotnosť žiadne jeho vyhlásenie, ba priam opak býva pravdou, eventualita jeho kandidatúry ľahko vzrástla. Zakladá sa najmä na skutočnosti, že Žilinka robí politickú nadprácu plus rozširuje svoj vplyv mimo prokuratúry a buduje poznateľnosť svojho mena medzi pospolitým ľudom.
O tom svedčí aj prieskum zo začiatku decembra, kde získal dôveru takmer polovice obyvateľstva. Keďže jeho kontroverzné pôsobenie je dnes všeobecne známe, možno povedať, že toľkú dôveru nepožíva „napriek“ svojim tri-šesť-trojkám a čiastočne proruskému štebotaniu, ale vďaka týmto faktorom. Práve na tomto si buduje fanklub.
Moc Žilinku je neobmedzená a nik ho nekontroluje, upozorňuje Čaputová ústavných sudcov Čítajte V tejto súvislosti je celkom vtipné, že sa proti Žilinkovej kandidatúre vyslovili Boris Kollár aj Peter Pellegrini. Samozrejme, obaja si zo srdca prajú, aby mali generála ešte dlhých päť rokov na mieste, kde by sa nenudil ani Viktor Čistič. Kollár navyše prihodil ideu uzákoniť zákaz, aby generálny prokurátor, policajný prezident a podobné figúry mohli bezprostredne po skončení v takejto funkcii ísť do politiky (!).
