Autor je bývalý poslanec NR SR, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Kým som bol v politike, bola to jedna z najdelikátnejších a najčastejších situácií, aké som zažíval. V osobnom rozhovore občan alebo občianka jednoznačne pomenovali ľudí, ktorí podliehajú konšpiračným teóriám alebo populistickým nezmyslom.
Na príbehu príbuzného, kolegu alebo známeho ukázali, aké brutálne zjednodušenia, stranícku propagandu či hlúposti šíri o slovenskej či svetovej politike. Spoločne sme pokývali hlavou nad tým, akí sú tí ľudia nevzdelaní, dôverčiví… doplňte si podľa chuti.
A niekedy doslova v nasledujúcej vete som si musel vypočuť nezmysly rovnakej úrovne – len z „našej“ strany. Napríklad o sprisahaní smeráckych politikov, ktorí vedome a naschvál podfinancujú školstvo, lebo potrebujú hlúpy národ. Alebo o tom, že keď sa prestane kradnúť, bude na všetko dosť peňazí a začneme žiť ako v Rakúsku.
Potrebujeme jasné odpovede
Covid ani Ukrajina na tom nič nezmenili, skôr prehĺbili polarizáciu spoločnosti. Nemusí ísť o do neba volajúcu sprostosť. Často je to skôr veľké zjednodušenie vyvolané potrebou vedieť, kde je pravda, kto je dobrý a zlý v konflikte dňa. Už zajtra možno na všetko zabudneme, ale dnes chceme jasné odpovede.
