V roku 2008 sa medzi nástenkový tender a predaj emisií cez garážovú firmu vklinil aj milý pološkandálik: ministerka Viera Tomanová sa v dosahu mikrofónov obrátila na Roberta Fica a spýtala sa, či by sa nenašlo nejaké riešenie pre občana Ivana Bernátka, ktorého odvolali z vedenia Sociálnej poisťovne, lebo z druhého piliera vyhnal málo ľudí.
„Keby sa dalo niekde do Bruselu,“ spresňuje ministerka odborné preferencie svojho chránenca. Spomíname to len preto, aby bolo zrejmé, že kandidatúra Martina Klusa na člena luxemburského Európskeho dvora audítorov je celkom iný prípad a nijako nepripomína obsadzovanie verejných funkcií politickými podržtaškami.
Vieme, objavilo sa aj nactiutŕhačské obvinenie, že Klus si svoju nomináciu vyslúžil poskytovaním politických služieb. To je absurdné, lebo ako sám hovorí, o túto funkciu prejavoval záujem už dávno a dostal sa k nej po tom, čo opustil SaS a podržal vládu. Na úvahy o akejsi politickej korupcii tu nie je ani teoretický priestor.
