SME

Chceme žiť v Avarskom kaganáte na periférii moderného sveta, alebo byť jeho oporou? (píše Michal Havran)

Tieto voľby môžu mať ďalekosiahlejšie dôsledky než všetky doteraz.

Slovensko je po Bulharsku spomedzi porovnateľných krajín najviac „proputinovské“. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Autor je teológ a spisovateľ

Jedinou spoľahlivou istotou stredoeurópskeho verejného života je jeho radikálna vychýlenosť.

Od čias odchodu posledných rímskych posádok sa napriek generačnému optimizmu a spomienkam nemôžeme považovať za kultúrny región, ktorý by mohol staviť na svoju budúcnosť a vo vzťahu k našim dejinám sme vydaní zlej fortune viac ako nešťastníci, ktorí natoľko uverili Babišovi, že naňho minuli v stávkových kanceláriách úspory určené na letné zápasy o miesto pre uterák a deku na preplnenej Makarskej riviére.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obavy z možnej blížiacej sa volebnej tragédie, ktorá na nás číha skôr ako na plachú korisť než na sebavedomých a slobodných ľudí, podmieňuje frenetický vznik nových centier odboja proti blížiacej sa pohrome. A treba povedať, že stredná Európa má od čias Avarského kaganátu tendenciu produkovať úspešnejšie politické proroctvá ako spokojné životy.

Teória čiernej labute

Tieto voľby nebudú mechanicky nijako rozdielne od predchádzajúcich, no ich výsledky môžu mať ďalekosiahlejšie dôsledky než všetky za doterajšie slobodné obdobie. Nie však preto, aby sme mobilizačne nariekali a nadávali, ale preto, že sú poznačené brutálnou vojnou Ruska proti susednej Ukrajine.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Práve preto bude prvýkrát od strachu, že sa delenie Československa zmení na občiansku vojnu ako v Juhoslávii, hlavným symbolickým, mobilizačným a zastrašovacím bodom vojna a naša úloha v nej, náš vzťah k prepadnutému susedovi a spôsob, akým mu budeme pomáhať.

Iste, stále existuje teória čiernej labute, udalosť, ktorá všetky operácie zastaví. Náhly odchod ruskej imperiálnej armády z Ukrajiny podobne, ako sa to stalo tatárskym vojskám, ktoré už takmer sedeli na hradných kopcoch Budy, Bratislavy a Visegrádu, keby sa nemuseli vrátiť do Mongolska pre otázku následníctva a následného rozpadu nomádskej ríše, ktorá nám zanechala drobný exotický genetický materiál a neustály pocit ohrozenia.

Putin môže zomrieť, môžu ho zabiť alebo sa o to pokúsiť, môže sa stať pod vplyvom zauralských šamanov stúpencom pacifického budhizmu a vydať sa na púť za deti, ktoré rozkázal zabiť. No môže sa stať aj niečo desivejšie.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C9GBJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Rosie Babicová).


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy vojakov na frontovej línii pri meste Avdijivka.

Dokonalá súčinnosť spojencov pri obrane Izraela ukázala, že Zelenskyj nie je Netanjahu. A Ukrajincov umiera čoraz viac...


Stretnutie sa konalo v Litve. Až tam sa nám putinovský panáčik zabehol.


Peter Tkačenko

Záujem o obavy občanov je politická povinnosť.


SkryťZatvoriť reklamu