Z dôsledkov septembra sa ako prvé natíska, že klišé „lepší hrozný koniec ako hrôza bez konca“ je nominácia na vtip roka. Heger bez dôvery a kompetencií a (plná) moc ad hoc koalícií schvaľujúcich v NR SR populistické zákony znamenajú presne to, že koniec je v nedohľadne a hrôza pokračuje, teda nekončí sa odvolaním vlády ani termínom predčasných volieb.
V nedohľadne nielen obrazne, ale i doslova, keďže 30. september je jedna vec a celkom iná vymenovanie novej vlády. A ešte tretia vec je prípadný scenár, že koaličný „impotenciál“ Matoviča a azda i fašistov neumožní zložiť väčšinu ani na antisystémovom, ani na demokratickom pôdoryse. A ani krížom-krážom (akože Hlas-SaS-ďas).
Matkou slovenských špecifík od 31. januára 2023 bude, že predčasné voľby si odhlasovala ústavná väčšina rozpadnutej koalície tak, že originálna opozícia nedodala ani hlas. Námietka, že SmerofašoHlas predsa hlasoval za jún a máj, môže uspieť len v slovenskej politickej debate.
