Robert Fico sa v istom smere pokúša o svoje preonačenie na nový typ politika, čo mu má umožniť prežitie aj štvrtej dekády v slovenskej politike. Okrem iného to vidno na snahe udomácniť sa na sociálnych sieťach a oveľa flexibilnejšom prístupe k extrémistom aj k bytostným záujmom slovenskej politiky.
Nedá sa nič robiť, v mnohom je zviazaný okovami zvyku a politickej výchovy (to neznamená, že dobrej). O tom svedčí aj jeho stretnutie so západnými veľvyslancami, čo je vlastne príznak starého sveta, v ktorom sa diplomati za zatvorenými dvermi dozvedajú, čo ktorá strana naozaj chce, aby o tom referovali doma.
Lenže udalosti po stretnutí sa dajú opísať všelijako, len nie ako konvenčné. Spôsob a slovník, akými diplomati verejne vyštartovali po opozičnej strane, sa vymyká všetkým zvyklostiam a pre občanov s hrubšou kožou je dobrým dôvodom na znepokojenie.
