Vkročenie Zuzany Čaputovej na „levovo“ pódium v Karlíne sa čítalo ako diplomatický prielom, ale aj ako marketingové gesto v ústrety jej prípadnej ďalšej kandidatúre. V debate o vhodnosti či užitočnosti jej „vinšu“ Petrovi Pavlovi by však nemali zaniknúť dva dôležité motívy.
Priebežne sme si tu všímali spôsob, akým Slovensko vstupovalo symbolicky do kampane. Jednak hľadaním českej Čaputovej a potom menej slávne urážaním babišovského elektorátu ako „mentálnych Slovákov“. Čaputová nakročením v ústrety nováčikovi vyvetrala jedovaté tóny.
Okrem toho, že bežala v ústrety visegrádskemu a európskemu spojencovi, sa tiež osobne zasadila za to, aby sa pokračovalo v naratíve „dvoch najbližších národov“.
Druhý motív nás privádza na myšlienky nie kampane prezidentskej – tá je ešte ďaleko –, ale parlamentnej. Pri Babišovi a Pavlovi sme si mohli na blízkom – a zrozumiteľnom – príklade vyskúšať, ako by sa mohlo aj u nás onedlho debatovať o Ukrajine.
