Udalosť týždňa
Pavel.
Jasné, český prezident globálny význam nemá a mať ani nebude, ale presah jeho zvolenia do NYT, FT i ďalších svetových médií, ktoré dali zmene v Česku vysoko nadproporčný priestor, jasne navráva, že udalosť má geopolitické konzekvencie.
(Euro)atlantický ťah Pavla je predzvesťou, že s už aj tak výrazne proukrajinskou vládou Petra Fialu sa Česko zaradí do bloku s Britániou, Poľskom, Pobaltím a Škandináviou, ktoré tvoria takpovediac „jastrabie krídlo“ (napríklad podporujú Zelenského prosby o F-16.)
Ďalší český posun k Poliakom a spol. hovorí pre Slovensko toľko, že každá vláda, ktorá po voľbách nezachová minimálne terajší kurz, bude znamenať obrovské bezpečnostné riziko pre krajinu.
A pozor, čo sa týka ukrajinskej pozície, za Čechmi už teraz výrazne zaostávame. Napríklad prijali tzv. Magnitského zákon, cvičia ukrajinských vojakov na vlastnom území, diametrálne rozdielne sú postoje hokejových zväzov k legionárom z KHL atď.
Udalosť SR
Tridsiaty september.
Vybrať najpodstatnejšie je nemožné. Zostaňme pri slovenskom špecifiku, že po tom, čo vysoko nadústavná väčšina národa povedala (referendum), že predčasné voľby má v zadku, a po dvoch ústavných aktoch v NR SR („legalizácia“ skrátenia mandátov a konkrétny dátum), volebné obdobie si o päť mesiacov skrátila výlučne vládna koalícia, ako ju pánboh stvoril pred troma rokmi, keď predčasné voľby hlasovaním odmietla aj verejnosť, aj celá opozícia.
Toto je slovenské unikum, ktoré by malo vojsť do všetkých učebníc politológie. Ak nevojde, tak len preto, že politická veda si ako obvykle to, čo je najzaujímavejšie, ani nevšimla.
