Vôbec najsilnejšia pointa na 30. september je, že v histórii ľudstva to budú prvé predčasné voľby, ktoré si zariadila (súčasná a bývalá) vládna moc tak, že vôľu na ne neprejavila ani verejnosť v referende, ani parlamentná opozícia.
Totiž (ešte raz a naposledy): komu by šlo naozaj o predčasné voľby a čo najrýchlejšie odpálenie Hegerovej vlády, hlasoval by za všetky termíny, a nie iba tie, ktoré v komunikačnej vojne vyhlásil za neprekročiteľné. Keby (ex)koalícii tri hlasy na september chýbali, scenáru volieb vo februári 2024 mohli oba Smery predísť iba tak, že by nejaké vlastné hlasy boli museli dodať.
Faktom je, že ak premiér Heger zostane „poverený“ a prezidentka Čaputová úradníkov nevymenuje – môže kedykoľvek –, september je demokraticky dosť neznesiteľný ešte aj vtedy, ak demokraticky neznesiteľné situácie nie sú na Slovensku nové ani výnimočné.
Namiesto ich vyratúvania si povedzme, že o tri mesiace dlhší čas pre „projekty“, ktoré nie sú hotové, je septembrový bonus.
