Niekto zlomyseľnejší by povedal, že Slovensko si nezaslúži ani len svojstojné originálne politické dejiny, tak sa musia zápletky opakovať. Raz ten s tou, potom tá s hentým, ale vždy podobne ako niekto pred nimi, no takmer ako v Beverly Hills 902 10, akurát teraz je dejiskom Námestie Alexandra Dubčeka 812 80.
Takže rovnako ako pred jedenástimi rokmi v kauze zväčšovania eurovalu, aj teraz je pre hlavných aktérov bývalej koalície zásadná otázka ich verejnej komunikácie, či za kolaps vlády môže Richard Sulík, alebo Igor Matovič. K tomu sa žiadajú dve poznámky.
Prvá sa týka politického významu tohto typu komunikácie. Aj keby sme obom stranám prisúdili najlepšiu vôľu a úprimné rozčarovanie z neslávneho konca koalície, nemá pre ne zmysel vŕtať sa v tom. Tábory sú rozdelené a verejná pitva nevábne páchnuceho koaličného telíčka divákov akurát vyháňa.
Zvlášť to platí pre SaS, ktorá vo veci svojich predstáv o kohabitácii s OĽaNO už od septembra predvádza skutočné majstrovstvo.
