O nie celkom suverénnom spôsobe, akým KDH kráča v ústrety voľbám, sa dá aj žartovať, ale máme naporúdzi aj serióznejšie indície, že kresťanskí demokrati ani tretíkrát netrafia do parlamentných dverí.
Pri pohľade na preferencie nie je problém len to, že nad päťpercentným prahom stoja ešte tesnejšie než pri poslednom pokuse Alojza Hlinu. Tentoraz totiž KDH malo príležitosť odhryznúť si niečo z 25-percentného balíka OĽaNO, ktorý sa od posledných volieb stenčil zhruba na tretinu, prípadne aj niečo od zbytočných zaľudí.

KDH z toho napriek katastrofálnemu prepadu dôvery vlády a preferencií vládnych strán nedokázalo získať prakticky nič, čo nedáva dôvody myslieť si, že sa to v najbližších mesiacoch zmení. Zároveň sa tým potvrdzuje, že existencia OĽaNO pre KDH zostáva zásadným problémom. Ale zasa nie jediným, to by bolo príliš ľahké.
Je ľahké a v zásade správne myslieť si o Igorovi Matovičovi v každom podstatnom smere len to najhoršie. Ale vymyslel taký dobrý stranícky startup, že by mohol chodiť prednášať o disruptívnej politike.