Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Asi najslávnejší kriminálnik, ktorého kedy povolali brániť vlasť z trestaneckých kolónií, bol Alexander Matvejevič Matrosov. Ruská propaganda z neho urobila hrdinu a dnes, keď tisíce ruských väzňov opäť umierajú v predných líniách, stojí zato si jeho príbeh pripomenúť. Odohral sa presne pred osemdesiatimi rokmi, vo februári 1943.
Kedysi mi ho rozprával Saša Gorelik, sovietsky žid, filozof werichovského typu a znalec literatúry, ktorý s boľševickou propagandou prežil väčšinu života.
"Ak je tam veľa hrdinstva a málo vodky, vetri podvod," hovoril mi v prvej polovici 90. rokov v jeho starom moskovskom byte dýchajúcom kultúrnou pamäťou. "Niežeby sme nemali skutočných hrdinov," poopravil sa, pretože Rusko a Rusov mal naozaj rád.
"Spravidla však tí, čo skutočne konajú veľké činy, nezodpovedajú boľševickému ideálu – buď nemajú ten správny robotnícky pôvod, alebo čítajú zlé knihy, alebo si myslia niečo iné, než by mali... A tak si Sovietsky zväz hrdinov vymýšľal. A robil to dosť hlúpo."
Zjavne je to jedna z tradícií, ktorú Rusko stále ctí.
Keby Alexander Gorelik ešte žil, cítil by v množstve hrdinských vzopätí v ruskej vojne proti Ukrajine faloš. Podobnú ako v príbehu mladého zlodeja a chuligána Alexandra Matrosova, ktorý vošiel do sovietskych dejín napriek tomu, či práve preto, že jeho príbeh je koncentráciou podvodov a falzifikácií. Oveľa zásadnejších, než akých sa kedy dopustil on sám. Podvodov v mene ideológie veľkého Ruska.
Premena Baškira na Rusa
Prvý podvod sa týkal mena. Matrosov sa v skutočnosti volal Šakirian Junusovič Muhamedianov. Narodil sa ako nemanželské dieťa v dedine sovietskeho Baškirska. Matka mala nemanželských detí viac, preto ho dala do detského domova v Ivanovciach v Ulianovskej oblasti. Sovietske detské domovy neboli prívetivým miestom, a už vôbec nie v tridsiatych rokoch.
