Autor je sociológ
István Bibó v eseji Bieda východeurópskych malých štátov píše, že "byť demokratom znamená predovšetkým nebáť sa". Odpustime mu – napísal ju pred osemdesiatimi rokmi a nemohol tak poznať situáciu našej predvolebnej kampane, ktorá sa na určitej časti politického spektra nesie v duchu hrôzy z možného nedemokratického vývoja na Slovensku.
Ak sa však pozrieme na prieskumy, musíme sa pýtať, odkiaľ táto panika pramení. Smer a Republika, strany predstavujúce pre systém konkrétne riziko, majú síce solídnu podporu (stabilne okolo 15 percent a 8 percent), nie je však na úrovni nejakej nedemokratickej vlny, ktorá by sa mala prevaliť Slovenskom. Riziková je iste pozícia Hlasu, ktorý sa síce správa podozrivo opatrne, do spolupráce s nimi sa však nehrnie – a ak má politický pud sebazáchovy, postoj tak rýchlo nezmení.
Pripomeňme tiež, že hranice medzi demokratickým a nedemokratickým sú niekedy neobyčajne pohyblivé – za demokratické dnes považujeme aj strany, ktoré majú markantné problémy s demokratickými procesmi vo vlastnom vnútri. Prípadne si demokraciu predstavujú ako demokraciu ľudovú.
