Autor je profesor medzinárodných vzťahov na Národnej univerzite letectva v Kyjeve
Iba nedávno sa západní lídri po dlhých diskusiách dohodli na dodávaní tankov Ukrajine a vytvorili akúsi spoločnú tankovú koalíciu. Najdôležitejšie boli v tomto smere rozhodnutia Nemecka a USA.
Nemecko je navyše nielen popredným výrobcom tankov v Európe, ale jeho súhlas je nevyhnutný aj na presun tankov Leopard (ktoré sú najpočetnejšími v európskych armádach) z iných štátov. Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz do poslednej chvíle váhal a podľa únikov informácií v americkej tlači trval na tom, že aj USA musia na Ukrajinu dodať aj svoje tanky Abrams. Preto tak nakoniec musel urobiť aj americký prezident Joe Biden.
Na dátumoch v Rusku záleží
Veľvyslanec Ukrajiny vo Francúzsku Vadym Omelčenko sa pre francúzsku televíziu BFM TV v ten istý deň nechal počuť, že západní spojenci dodajú Ukrajine celkovo 321 ťažkých tankov. Presne toľko Ukrajina potrebuje na obnovenie statusu quo spred 24. februára 2022. No nemecké Leopardy majú prísť na Ukrajinu až koncom marca a americké by tak mohli prísť najskôr na jeseň. Najdôležitejšie však je, že ich Ukrajina získa dosť, aby oslobodila svoje územia a obnovila status quo spred vojny. Aspoň to tvrdí vrchný veliteľ ukrajinských vojsk Valerij Zalužnyj.
No dostať ich všetky na Ukrajinu a výcvik vojakov na ich používanie bude trvať ešte dlhšie. Nie je pritom tajomstvo, že Ukrajina aj Rusko sa už niekoľko mesiacov pripravujú na útočné operácie. Je zjavné, že Vladimir Putin nebude čakať, kým Ukrajina získa západné tanky a inú vojenskú techniku, a bude sa snažiť využiť výhodu v čase a zdrojoch.
Je tiež zrejmé, že bez novej vlny mobilizácie nie je pre Rusko možné iba za niekoľko mesiacov úplne obsadiť všetky štyri anektované regióny. Teda do času, kým bude Ukrajina pripravená začať protiofenzívne operácie. Podľa vyhlásení ukrajinských tajných služieb majú ruské ozbrojené sily pre použitie v nadchádzajúcich útočných operáciách pripravených asi 200 000 čerstvo mobilizovaných vojakov.
A na dátumoch v Rusku záleží. Je vysoko pravdepodobné, že Rusko začne svoju ofenzívu v druhej polovici februára, aby pri príležitosti prvého výročia svojej rozsiahlej invázie na Ukrajinu ukázalo aj nejaké výsledky.
Rusku sa už niekoľko mesiacov nedarí obsadiť Bachmut, ktorý je veľmi dobre opevnený a stratilo tam už desaťtisíce vojakov. To priznal aj šéf ruskej súkromnej armády Wagner Jevgenij Prigožin. Minimálnym cieľom tejto ruskej operácie tak zostáva iba spomalenie ukrajinských plánov oslobodzovať vlastné územia.
Tým najvyšším cieľom je zároveň úplne obsadiť Donbas a zachrániť koridor na Krym. Dosiahnuť to však bez novej vlny mobilizácie bude takmer nemožné. Ukrajina ju, mimochodom, už začala. Otázka teda znie: čo urobí Putin, ak jeho plán A zlyhá?
Putinov plán B: Karabach
Putin bude musieť zacieliť pozornosť Západu na iný konflikt. Taký, v ktorom má Rusko vplyv a môže sa dokonca stať sprostredkovateľom. Rovnako ako to urobil v roku 2015, keď sa po zmrazení konfliktu na Donbase a s cieľom obnoviť dialóg so Západom rozhodol zapojiť do vojny v Sýrii. V tom čase mu to pomohlo obnoviť ekonomické vzťahy s EÚ a umožnilo mu pripraviť sa na rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.