SME

Psst, sme krajinou migrantov

Veľryby v Štrbskom plese neplávajú, no na „múračky“ chodíme aj dnes.

Do roku 1920 prišlo do Ameriky odhadom 750 000 Slovákov, tretina sa však vrátila domov. Do roku 1920 prišlo do Ameriky odhadom 750 000 Slovákov, tretina sa však vrátila domov.

Autori sú spoluzakladatelia iniciatívy Svet medzi riadkami

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.

Jeho vznik finančne podporila Európska únia. Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Interaktívna verzia

SkryťVypnúť reklamu

„Pokukávali očkom po murároch a tvárili sa, akoby im závideli, že sa vyberajú do sveta na múračky.

– Radšej by som vylihoval doma ako ty, – ozval sa Martin Pichanda. – Nájdi mi robotu na štreke a nepohnem sa odtiaľto!“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príbehy opísané v Tisícročnej včele, slovenskej literárnej a filmovej klasike, sa síce odohrávajú na prelome 19. a 20. storočia na Liptove, ale v mnohom by sa dali preniesť aj do dneška. Je až zarážajúce, ako veľmi sa naša migračná minulosť rýmuje s prítomnosťou.

Veľryby síce neplávajú zo Štrbského plesa do Hýb, ale na „múračky“ do iných krajov našinci odchádzajú aj dnes. Podobne ako literárny Valent chodievame vo veľkom študovať do Prahy, prípadne do Brna alebo aj do vzdialenejšieho zahraničia. A podobne ako Martin Pichanda aj dnes mnohí snívajú o cestách po svete. A hoci nekolonizujú indonézsky Celebes, svetom prechádzajú krížom-krážom.

SkryťVypnúť reklamu

Generačný román Petra Jaroša odráža tunajšiu realitu. Hoci si to neuvedomujeme, sme krajinou migrantov. Boli sme ňou v minulosti a sme ňou aj dnes.

Aj keď slovo migrant nemáme veľmi radi, prakticky každý z nás má v rodine a blízkom okolí migranta či migrantku. Pozrime si ktorúkoľvek fotografiu zo školských čias a uvažujme: kde skončili naši spolužiaci? A čo členovia rodiny, priatelia či známi?

Napríklad autorka tohto textu bola sama migrantka. Autor zas ako jediný z rodiny, z ktorej pochádza, nie je migrant. Mama aj otec chodievali pracovať do zahraničia od 90. rokov a pendlujú vlastne dodnes. Sestra žije mimo Slovenska od roku 2004. A nie je to vôbec ojedinelý príbeh.

Každý desiaty

Prieskumy a odhady ukazujú, že spomedzi našincov má priamu migračnú skúsenosť až desať percent ľudí. To je naozaj veľa. Na porovnanie, zatiaľ čo u nás je to každý desiaty, v Česku len každý päťdesiaty človek žil, pracoval alebo študoval v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu

V mediálnej iniciatíve Svet medzi riadkami sme o tom dlho viedli diskusie – ako je možné, že Slovensko je jednou z najmigračnejších krajín v Európskej únii, no v spoločnosti, politike, médiách sa o tom hovorí tak málo?

Vedieme v krátkodobej migrácii do jedného roka a niekoľko stotisíc našincov žije v zahraničí dlhodobo. Napriek tomu vlastnú migráciu akoby prehliadame.

Ide pritom o fenomén, ktorý významne vplýva na našu spoločnosť, jednotlivcov, rodiny, komunity aj celé regióny. Niektoré dediny sa vyľudňujú, niektoré rodiny sa rozpadajú.

Chceli sme preto vedieť, kto sú naši migranti a prečo odchádzajú do zahraničia. Rozhodli sme sa na to pozrieť sociologicky aj novinársky. Najskôr sme v spolupráci s výskumnou agentúrou urobili sociologický prieskum, ktorého sa zúčastnilo viac ako 600 ľudí s migračnou skúsenosťou.

SkryťVypnúť reklamu

Z nich sme zmapovali dvadsať autentických príbehov – minulé leto a jeseň sme chodili po celom Slovensku a stretávali sme sa s tými, ktorí sa rozhodli rozprávať o svojom živote v zahraničí.

Boli sme v Šahách za Martinou, ktorá robila au-pairku v černošskej štvrti v Londýne, kde bola jedinou beloškou. Dnes vyrába víno a pečie chlieb.

Cestovali sme do Krompách za pani Janou, ktorá bola roky učiteľkou, no kvôli mobbingu sa rozhodla odísť zo školy a začala opatrovať rakúskych seniorov.

Vypočuli sme si príbeh architektky Miry, ktorá žila vo Švajčiarsku, no vrátila sa na Slovensko a stretla sa pritom s nepochopením okolia. Alebo Kamila zo Šiatorskej Bukovinky, ktorá sa s migráciou stretávala od detstva: mama pracovala na hranici a videla, ako tam z kamiónov vyskakovali Pakistanci a Srílančania, ktorým potom jej babka varila jedlo.

SkryťVypnúť reklamu

Prečítať si ich budete môcť postupne na stránkach denníka SME a už dnes všetky naraz v špeciálnej interaktívnej verzii na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Prečo odchádzame

Prečo teda odchádzame do zahraničia? Aké sú naše motivácie? Natíska sa odpoveď, že to bude, pretože doma sa nenašla dobre platená práca. Áno, aj to je jedným z dôvodov. No pre zlú finančnú situáciu v skutočnosti odchádza za hranice len časť našincov.

Iná významná časť ľudí sa tam podľa nášho prieskumu vyberá napríklad preto, lebo im Slovensko a jeho relatívna zaostalosť lezú na nervy. Je im malé. Ďalší odchádzajú za štúdiom, iní zas chcú jednoducho ochutnať svet a štátne hranice v ich ponímaní nehrajú významnú rolu.

A hoci takéto motivácie znejú moderne, historik Martin Javor hovorí, že migrácia bola módna aj na prelome 19. a 20. storočia. „Stačilo, aby sa vrátil prvý emigrant, v ancugu, s fajkou, s dolármi, a po slovenských dedinách vypukol vysťahovalecký ošiaľ.“

SkryťVypnúť reklamu

V diskusii vo verejnoprávnom rozhlase spomínal príbehy o tom, ako po návrate prvého vysťahovalca odišlo preč 70 percent dediny. Predovšetkým mladí ľudia vtedy mohli chcieť zažiť „niečo iné ako len ten obyčajný život na vidieku alebo z ich pohľadu zaostalej spoločnosti.“ Spomeňme si na obdobie pristúpenia k EÚ, keď v niektorých regiónoch Slovenska mladší človek odrazu nestretával rovesníkov. Toľkí boli v Írsku či Spojenom kráľovstve.

Pendleri vtedy a dnes

Tých paralel s minulosťou, s časmi, keď Martin Pichanda chodil na múračky do Pešti, je viac. Väčšina vtedajších migrantov – lebo pôvodne to ani neboli emigranti, ale v podstate pendleri opakovane križujúci oceán – sa v skutočnosti chcela vrátiť. Podobne ako mnohí našinci dnes.

Chceli sa vrátiť, kúpiť si pôdu, postaviť dom, hospodáriť. No nakoniec sa vplyvom sprísnenia imigračnej politiky USA vrátila len zhruba tretina odídencov. Odrazu totiž nemohli pendlovať.

SkryťVypnúť reklamu

Mimochodom, pred takéto rozhodnutie dnes Európa tlačí mnohých cudzincov napríklad z afrických krajín. Čím ich, podobne ako našich predkov, de facto núti zostať v Európe. Naša vlastná historická skúsenosť to ukazuje.

A podobne ako sa dnes my pozeráme cez prsty na ľudí z afrických krajín, sa v minulosti pozerali Američania na našich predkov. Volali nás Hunmi, mali nás za opilcov a kriminálnikov.

Zaujímavé je aj to, že vtedy aj dnes emigrácia našincov kopírovala regionálne rozdiely naprieč územím Slovenska.

Sociológ Miloslav Bahna v tejto súvislosti poukázal na dve štatistické merania. Zatiaľ čo v období tesne pred prvou svetovou vojnou zaznamenávali tunajšie župy Uhorska vysťahovalectvo v rozmedzí 1,5 až 16,4 vysťahovalca na tisíc obyvateľov, v roku 2007 bol pomer vysťahovalcov pochádzajúcich z Bratislavského a Prešovského kraja 1,7 k 16,7.

SkryťVypnúť reklamu

Je pozoruhodné, ako sa tie vzorce za storočie prakticky nezmenili.

Pichanda v šušťákoch

Keď sme si prechádzali dátami a príbehmi našincov zo sociologického prieskumu, vznikol nám pred očami možný migračný obraz Slovenska. Keďže nešlo o reprezentatívny prieskum, nie je tento obraz nutne celkom presný, má však vysokú výpovednú hodnotu.

V skratke, z množstva dát sme vytiahli päť modelových typov migrantov zo Slovenska. Bolo by ich viac, ale vybrali sme si také, ktoré boli významné počtom aj v súvislosti s vývojom spoločnosti. Napríklad otvorením hraníc a vôbec globalizáciou.

Našli sme fuškára – človeka, ktorý buď dnes, alebo v minulosti odchádzal za prácou do zahraničia. Je to akoby Martin Pichanda súčasnosti, ktorý v šušťákoch na škodovke 120 v raných 90. rokoch chodil na stavby do Nemecka, s permitom, či bez neho.

SkryťVypnúť reklamu

Opísali sme opatrovateľku seniorov – zo Slovenska chodievajú pravidelne opatrovať desaťtisíce žien, zväčša majú okolo päťdesiat rokov, staršie alebo odrastené deti a pochádzajú z odľahlejších regiónov. Akoby Pichandova žena Ružena chodila opatrovať rakúskych dôchodcov na dvojtýždňovky.

Identifikovali sme tiež našinca, ktorý odišiel do zahraničia napríklad študovať a ani nevedel ako, zostal tam na dlhšie. Akoby mladý Valent začal popri štúdiu práva v Prahe stážovať v právnickej firme a po škole sa tam tak trochu automaticky zamestnal.

Ďalšími typmi migrantov sú globálny občan – svetobežník, ktorý hranice ani nevníma, a našinec, ktorému jednoducho Slovensko nestačilo, bolo mu malé. Martin Pichanda síce v úvode úryvku hovorí, že by radšej zostal doma, no keby mal dnešné možnosti, ktovie. Možno by sa dostal ďalej než do Pešti. A možno by do exotických destinácií necestoval len prstom po mape.

Utečenecká kríza vo svete

Blanár rokoval s ministerkou pre európske a medzinárodné záležitosti Rakúska Meinl-Reisingerovou.

Blanár považuje aktuálne prepojenie medzi krajinami za nedostatočné.


TASR 3
Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová.

Reklama by podľa prezidentky mohla podnecovať k násiliu.


TASR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  2. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  6. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  7. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  8. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  1. Drevo v lese nie je dôkaz viny:Inšpekcia dala LESOM SR za pravdu
  2. Recept proti inflácii: investície do podnikových dlhopisov
  3. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  4. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  5. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  6. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  7. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  8. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 162
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 9 518
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 4 722
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 3 857
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 3 851
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 467
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 068
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 839
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Daniel Bombic po skončení neverejného zasadnutia na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici.

Sudca Stieranka taktiež kritizuje liknavé vyšetrovanie extrémistu.


49
Peter Tkačenko.

Americký prezident ukázal, že Amerika je slabšia, než si myslel on aj konkurenti.


12
Štefan Holý.

Holého firma zanechala státisícové dlhy.


35
Juraj Slafkovský sa rozpráva s novinármi po druhom zápase v play-off.

Montreal prehráva už 0:2 na zápasy.


Martin Turčin 4

Neprehliadnite tiež

Na katastrofálnu škodu stačí presvedčiť oveľa menej ľudí, než presvedčil Kotlár.


8
Beata Balogová.

Prestížne univerzity podvody prísne trestajú.


96

Kreslí Mikuláš Sliacky.


3
Beata Balogová.

Slovensko: krajina, kde sa Ukrajinci boja hovoriť svojím jazykom.


14
  1. Andrea Žumárová: Nepredbiehaj osud
  2. Daniel Balko: Pozor na nevydarené mierové zmluvy v réžii USA.
  3. Ivan Mlynár: …. a žili spolu šťastne, kým hladom nepomreli II .
  4. Viktor Pamula: Milý Donald, čo spravíš teraz ?
  5. Věra Tepličková: Už aj ty... Kéry?
  6. Ondřej Havelka: Nahá v trní. Západní teologie v teologii africké a Afričan novým papežem
  7. Ivan Mlynár: …. a žili spolu šťastne, kým hladom nepomreli I .
  8. Jan Pražák: Příběh bisexuální ženy
  1. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 43 048
  2. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry minulo 170 000 eur na neexistujúce múzeum 13 919
  3. Jozef Ivan: Nasledujúcimi riadkami asi rozprúdim diskusiu, ale o to mi ide 7 804
  4. Rado Surovka: Pomáhať a chrániť ? 5 033
  5. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 4 409
  6. Martin Fronk: Hrady pre milionárov: Ako biznis oživí ruiny, ktoré štát ignoruje 4 013
  7. Ján Valchár: O Otíkovi Rákosníkovi v Bielom dome a žuvačke vo Vatikáne 3 940
  8. Dominik Sumbal: Ficove opatrenia vedú Slovensko do špirály ekonomického úpadku. Riešenia existujú – a volajú sa zodpovednosť a zdravý rozum. 3 870
  1. Věra Tepličková: Už aj ty... Kéry?
  2. INESS: Cena zamestnanca opäť narástla
  3. Radko Mačuha: Si herec, či politik?
  4. Tupou Ceruzou: Pápež František
  5. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  6. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  7. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  8. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
SkryťZatvoriť reklamu