SME

Psst, sme krajinou migrantov

Veľryby v Štrbskom plese neplávajú, no na „múračky“ chodíme aj dnes.

Do roku 1920 prišlo do Ameriky odhadom 750 000 Slovákov, tretina sa však vrátila domov. Do roku 1920 prišlo do Ameriky odhadom 750 000 Slovákov, tretina sa však vrátila domov.

Autori sú spoluzakladatelia iniciatívy Svet medzi riadkami

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.

Jeho vznik finančne podporila Európska únia. Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Interaktívna verzia

SkryťVypnúť reklamu

„Pokukávali očkom po murároch a tvárili sa, akoby im závideli, že sa vyberajú do sveta na múračky.

– Radšej by som vylihoval doma ako ty, – ozval sa Martin Pichanda. – Nájdi mi robotu na štreke a nepohnem sa odtiaľto!“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príbehy opísané v Tisícročnej včele, slovenskej literárnej a filmovej klasike, sa síce odohrávajú na prelome 19. a 20. storočia na Liptove, ale v mnohom by sa dali preniesť aj do dneška. Je až zarážajúce, ako veľmi sa naša migračná minulosť rýmuje s prítomnosťou.

Veľryby síce neplávajú zo Štrbského plesa do Hýb, ale na „múračky“ do iných krajov našinci odchádzajú aj dnes. Podobne ako literárny Valent chodievame vo veľkom študovať do Prahy, prípadne do Brna alebo aj do vzdialenejšieho zahraničia. A podobne ako Martin Pichanda aj dnes mnohí snívajú o cestách po svete. A hoci nekolonizujú indonézsky Celebes, svetom prechádzajú krížom-krážom.

SkryťVypnúť reklamu

Generačný román Petra Jaroša odráža tunajšiu realitu. Hoci si to neuvedomujeme, sme krajinou migrantov. Boli sme ňou v minulosti a sme ňou aj dnes.

Aj keď slovo migrant nemáme veľmi radi, prakticky každý z nás má v rodine a blízkom okolí migranta či migrantku. Pozrime si ktorúkoľvek fotografiu zo školských čias a uvažujme: kde skončili naši spolužiaci? A čo členovia rodiny, priatelia či známi?

Napríklad autorka tohto textu bola sama migrantka. Autor zas ako jediný z rodiny, z ktorej pochádza, nie je migrant. Mama aj otec chodievali pracovať do zahraničia od 90. rokov a pendlujú vlastne dodnes. Sestra žije mimo Slovenska od roku 2004. A nie je to vôbec ojedinelý príbeh.

Každý desiaty

Prieskumy a odhady ukazujú, že spomedzi našincov má priamu migračnú skúsenosť až desať percent ľudí. To je naozaj veľa. Na porovnanie, zatiaľ čo u nás je to každý desiaty, v Česku len každý päťdesiaty človek žil, pracoval alebo študoval v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu

V mediálnej iniciatíve Svet medzi riadkami sme o tom dlho viedli diskusie – ako je možné, že Slovensko je jednou z najmigračnejších krajín v Európskej únii, no v spoločnosti, politike, médiách sa o tom hovorí tak málo?

Vedieme v krátkodobej migrácii do jedného roka a niekoľko stotisíc našincov žije v zahraničí dlhodobo. Napriek tomu vlastnú migráciu akoby prehliadame.

Ide pritom o fenomén, ktorý významne vplýva na našu spoločnosť, jednotlivcov, rodiny, komunity aj celé regióny. Niektoré dediny sa vyľudňujú, niektoré rodiny sa rozpadajú.

Chceli sme preto vedieť, kto sú naši migranti a prečo odchádzajú do zahraničia. Rozhodli sme sa na to pozrieť sociologicky aj novinársky. Najskôr sme v spolupráci s výskumnou agentúrou urobili sociologický prieskum, ktorého sa zúčastnilo viac ako 600 ľudí s migračnou skúsenosťou.

SkryťVypnúť reklamu

Z nich sme zmapovali dvadsať autentických príbehov – minulé leto a jeseň sme chodili po celom Slovensku a stretávali sme sa s tými, ktorí sa rozhodli rozprávať o svojom živote v zahraničí.

Boli sme v Šahách za Martinou, ktorá robila au-pairku v černošskej štvrti v Londýne, kde bola jedinou beloškou. Dnes vyrába víno a pečie chlieb.

Cestovali sme do Krompách za pani Janou, ktorá bola roky učiteľkou, no kvôli mobbingu sa rozhodla odísť zo školy a začala opatrovať rakúskych seniorov.

Vypočuli sme si príbeh architektky Miry, ktorá žila vo Švajčiarsku, no vrátila sa na Slovensko a stretla sa pritom s nepochopením okolia. Alebo Kamila zo Šiatorskej Bukovinky, ktorá sa s migráciou stretávala od detstva: mama pracovala na hranici a videla, ako tam z kamiónov vyskakovali Pakistanci a Srílančania, ktorým potom jej babka varila jedlo.

SkryťVypnúť reklamu

Prečítať si ich budete môcť postupne na stránkach denníka SME a už dnes všetky naraz v špeciálnej interaktívnej verzii na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Prečo odchádzame

Prečo teda odchádzame do zahraničia? Aké sú naše motivácie? Natíska sa odpoveď, že to bude, pretože doma sa nenašla dobre platená práca. Áno, aj to je jedným z dôvodov. No pre zlú finančnú situáciu v skutočnosti odchádza za hranice len časť našincov.

Iná významná časť ľudí sa tam podľa nášho prieskumu vyberá napríklad preto, lebo im Slovensko a jeho relatívna zaostalosť lezú na nervy. Je im malé. Ďalší odchádzajú za štúdiom, iní zas chcú jednoducho ochutnať svet a štátne hranice v ich ponímaní nehrajú významnú rolu.

A hoci takéto motivácie znejú moderne, historik Martin Javor hovorí, že migrácia bola módna aj na prelome 19. a 20. storočia. „Stačilo, aby sa vrátil prvý emigrant, v ancugu, s fajkou, s dolármi, a po slovenských dedinách vypukol vysťahovalecký ošiaľ.“

SkryťVypnúť reklamu

V diskusii vo verejnoprávnom rozhlase spomínal príbehy o tom, ako po návrate prvého vysťahovalca odišlo preč 70 percent dediny. Predovšetkým mladí ľudia vtedy mohli chcieť zažiť „niečo iné ako len ten obyčajný život na vidieku alebo z ich pohľadu zaostalej spoločnosti.“ Spomeňme si na obdobie pristúpenia k EÚ, keď v niektorých regiónoch Slovenska mladší človek odrazu nestretával rovesníkov. Toľkí boli v Írsku či Spojenom kráľovstve.

Pendleri vtedy a dnes

Tých paralel s minulosťou, s časmi, keď Martin Pichanda chodil na múračky do Pešti, je viac. Väčšina vtedajších migrantov – lebo pôvodne to ani neboli emigranti, ale v podstate pendleri opakovane križujúci oceán – sa v skutočnosti chcela vrátiť. Podobne ako mnohí našinci dnes.

Chceli sa vrátiť, kúpiť si pôdu, postaviť dom, hospodáriť. No nakoniec sa vplyvom sprísnenia imigračnej politiky USA vrátila len zhruba tretina odídencov. Odrazu totiž nemohli pendlovať.

SkryťVypnúť reklamu

Mimochodom, pred takéto rozhodnutie dnes Európa tlačí mnohých cudzincov napríklad z afrických krajín. Čím ich, podobne ako našich predkov, de facto núti zostať v Európe. Naša vlastná historická skúsenosť to ukazuje.

A podobne ako sa dnes my pozeráme cez prsty na ľudí z afrických krajín, sa v minulosti pozerali Američania na našich predkov. Volali nás Hunmi, mali nás za opilcov a kriminálnikov.

Zaujímavé je aj to, že vtedy aj dnes emigrácia našincov kopírovala regionálne rozdiely naprieč územím Slovenska.

Sociológ Miloslav Bahna v tejto súvislosti poukázal na dve štatistické merania. Zatiaľ čo v období tesne pred prvou svetovou vojnou zaznamenávali tunajšie župy Uhorska vysťahovalectvo v rozmedzí 1,5 až 16,4 vysťahovalca na tisíc obyvateľov, v roku 2007 bol pomer vysťahovalcov pochádzajúcich z Bratislavského a Prešovského kraja 1,7 k 16,7.

SkryťVypnúť reklamu

Je pozoruhodné, ako sa tie vzorce za storočie prakticky nezmenili.

Pichanda v šušťákoch

Keď sme si prechádzali dátami a príbehmi našincov zo sociologického prieskumu, vznikol nám pred očami možný migračný obraz Slovenska. Keďže nešlo o reprezentatívny prieskum, nie je tento obraz nutne celkom presný, má však vysokú výpovednú hodnotu.

V skratke, z množstva dát sme vytiahli päť modelových typov migrantov zo Slovenska. Bolo by ich viac, ale vybrali sme si také, ktoré boli významné počtom aj v súvislosti s vývojom spoločnosti. Napríklad otvorením hraníc a vôbec globalizáciou.

Našli sme fuškára – človeka, ktorý buď dnes, alebo v minulosti odchádzal za prácou do zahraničia. Je to akoby Martin Pichanda súčasnosti, ktorý v šušťákoch na škodovke 120 v raných 90. rokoch chodil na stavby do Nemecka, s permitom, či bez neho.

SkryťVypnúť reklamu

Opísali sme opatrovateľku seniorov – zo Slovenska chodievajú pravidelne opatrovať desaťtisíce žien, zväčša majú okolo päťdesiat rokov, staršie alebo odrastené deti a pochádzajú z odľahlejších regiónov. Akoby Pichandova žena Ružena chodila opatrovať rakúskych dôchodcov na dvojtýždňovky.

Identifikovali sme tiež našinca, ktorý odišiel do zahraničia napríklad študovať a ani nevedel ako, zostal tam na dlhšie. Akoby mladý Valent začal popri štúdiu práva v Prahe stážovať v právnickej firme a po škole sa tam tak trochu automaticky zamestnal.

Ďalšími typmi migrantov sú globálny občan – svetobežník, ktorý hranice ani nevníma, a našinec, ktorému jednoducho Slovensko nestačilo, bolo mu malé. Martin Pichanda síce v úvode úryvku hovorí, že by radšej zostal doma, no keby mal dnešné možnosti, ktovie. Možno by sa dostal ďalej než do Pešti. A možno by do exotických destinácií necestoval len prstom po mape.

Utečenecká kríza vo svete

Alexander Dobrindt.

Šéf rezortu vnútra tvrdí, že prísnejšie opatrenia na hraniciach sú potrebné.


TASR
Nemecký kancelár Friedrich Merz.

Kritici tvrdia, že obvinenie z antisemitizmu je nespravodlivo namierené proti moslimom a migrantom.


TASR 1
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 16 584
  2. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 5 340
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 4 733
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 561
  5. Plátené tašky a opakované použitie 3 654
  6. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 3 633
  7. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 3 195
  8. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 474
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Maďarský premiér Viktor Orbán.

Orbán je odtrhnutý z reťaze.


4

Dobré správy. Humor je naďalej účinnou zbraňou bezmocných voči mocným.


28
17. november v Bratislave.

To, že zo všetkých sviatkov zmizne práve 17. november, dokazuje, že sme neustrážili demokraciu.


Veronika Šikulová 23

Keď sa ani len od vlastného premiéra nedokážeš nič naučiť.


8
  1. Viktor Pamula: Ako mestská televízia vláde pomáha
  2. Ondřej Havelka: Nahota a fascinující tradice. Kultura a náboženství u Čadského jezera
  3. Otilia Horrocks: Poplach v Smere SD spôsobil Europoslanec p.T. Zdechovský / plus 2 x video/
  4. František Kukura: Konformizmus: Ako si pomaly zradíš dušu a ešte sa pri tom usmievaš
  5. Radko Mačuha: Tak sme si vyštrngali deň pracovného nasadenia.
  6. Jozef Varga: Rusi majú nato dobiť Európu, chcú naspäť veľkú Rus
  7. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Francúzsko.
  8. Vladimír Bojničan: Ako sa vyrába z progresívca - hrozba (slamenný panák) a konzervatívneho klerikálna - obeť (mučeník)
  1. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia 42 293
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 588
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 12 083
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 12 069
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 981
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 8 297
  7. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 7 483
  8. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne? 4 888
  1. Radko Mačuha: Tak sme si vyštrngali deň pracovného nasadenia.
  2. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  3. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  4. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  5. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  6. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  7. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  8. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
SkryťZatvoriť reklamu