SME

Psst, sme krajinou migrantov

Veľryby v Štrbskom plese neplávajú, no na „múračky“ chodíme aj dnes.

Do roku 1920 prišlo do Ameriky odhadom 750 000 Slovákov, tretina sa však vrátila domov. Do roku 1920 prišlo do Ameriky odhadom 750 000 Slovákov, tretina sa však vrátila domov.

Autori sú spoluzakladatelia iniciatívy Svet medzi riadkami

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.

Jeho vznik finančne podporila Európska únia. Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Interaktívna verzia

SkryťVypnúť reklamu

„Pokukávali očkom po murároch a tvárili sa, akoby im závideli, že sa vyberajú do sveta na múračky.

– Radšej by som vylihoval doma ako ty, – ozval sa Martin Pichanda. – Nájdi mi robotu na štreke a nepohnem sa odtiaľto!“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príbehy opísané v Tisícročnej včele, slovenskej literárnej a filmovej klasike, sa síce odohrávajú na prelome 19. a 20. storočia na Liptove, ale v mnohom by sa dali preniesť aj do dneška. Je až zarážajúce, ako veľmi sa naša migračná minulosť rýmuje s prítomnosťou.

Veľryby síce neplávajú zo Štrbského plesa do Hýb, ale na „múračky“ do iných krajov našinci odchádzajú aj dnes. Podobne ako literárny Valent chodievame vo veľkom študovať do Prahy, prípadne do Brna alebo aj do vzdialenejšieho zahraničia. A podobne ako Martin Pichanda aj dnes mnohí snívajú o cestách po svete. A hoci nekolonizujú indonézsky Celebes, svetom prechádzajú krížom-krážom.

SkryťVypnúť reklamu

Generačný román Petra Jaroša odráža tunajšiu realitu. Hoci si to neuvedomujeme, sme krajinou migrantov. Boli sme ňou v minulosti a sme ňou aj dnes.

Aj keď slovo migrant nemáme veľmi radi, prakticky každý z nás má v rodine a blízkom okolí migranta či migrantku. Pozrime si ktorúkoľvek fotografiu zo školských čias a uvažujme: kde skončili naši spolužiaci? A čo členovia rodiny, priatelia či známi?

Napríklad autorka tohto textu bola sama migrantka. Autor zas ako jediný z rodiny, z ktorej pochádza, nie je migrant. Mama aj otec chodievali pracovať do zahraničia od 90. rokov a pendlujú vlastne dodnes. Sestra žije mimo Slovenska od roku 2004. A nie je to vôbec ojedinelý príbeh.

Každý desiaty

Prieskumy a odhady ukazujú, že spomedzi našincov má priamu migračnú skúsenosť až desať percent ľudí. To je naozaj veľa. Na porovnanie, zatiaľ čo u nás je to každý desiaty, v Česku len každý päťdesiaty človek žil, pracoval alebo študoval v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu

V mediálnej iniciatíve Svet medzi riadkami sme o tom dlho viedli diskusie – ako je možné, že Slovensko je jednou z najmigračnejších krajín v Európskej únii, no v spoločnosti, politike, médiách sa o tom hovorí tak málo?

Vedieme v krátkodobej migrácii do jedného roka a niekoľko stotisíc našincov žije v zahraničí dlhodobo. Napriek tomu vlastnú migráciu akoby prehliadame.

Ide pritom o fenomén, ktorý významne vplýva na našu spoločnosť, jednotlivcov, rodiny, komunity aj celé regióny. Niektoré dediny sa vyľudňujú, niektoré rodiny sa rozpadajú.

Chceli sme preto vedieť, kto sú naši migranti a prečo odchádzajú do zahraničia. Rozhodli sme sa na to pozrieť sociologicky aj novinársky. Najskôr sme v spolupráci s výskumnou agentúrou urobili sociologický prieskum, ktorého sa zúčastnilo viac ako 600 ľudí s migračnou skúsenosťou.

SkryťVypnúť reklamu

Z nich sme zmapovali dvadsať autentických príbehov – minulé leto a jeseň sme chodili po celom Slovensku a stretávali sme sa s tými, ktorí sa rozhodli rozprávať o svojom živote v zahraničí.

Boli sme v Šahách za Martinou, ktorá robila au-pairku v černošskej štvrti v Londýne, kde bola jedinou beloškou. Dnes vyrába víno a pečie chlieb.

Cestovali sme do Krompách za pani Janou, ktorá bola roky učiteľkou, no kvôli mobbingu sa rozhodla odísť zo školy a začala opatrovať rakúskych seniorov.

Vypočuli sme si príbeh architektky Miry, ktorá žila vo Švajčiarsku, no vrátila sa na Slovensko a stretla sa pritom s nepochopením okolia. Alebo Kamila zo Šiatorskej Bukovinky, ktorá sa s migráciou stretávala od detstva: mama pracovala na hranici a videla, ako tam z kamiónov vyskakovali Pakistanci a Srílančania, ktorým potom jej babka varila jedlo.

SkryťVypnúť reklamu

Prečítať si ich budete môcť postupne na stránkach denníka SME a už dnes všetky naraz v špeciálnej interaktívnej verzii na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Prečo odchádzame

Prečo teda odchádzame do zahraničia? Aké sú naše motivácie? Natíska sa odpoveď, že to bude, pretože doma sa nenašla dobre platená práca. Áno, aj to je jedným z dôvodov. No pre zlú finančnú situáciu v skutočnosti odchádza za hranice len časť našincov.

Iná významná časť ľudí sa tam podľa nášho prieskumu vyberá napríklad preto, lebo im Slovensko a jeho relatívna zaostalosť lezú na nervy. Je im malé. Ďalší odchádzajú za štúdiom, iní zas chcú jednoducho ochutnať svet a štátne hranice v ich ponímaní nehrajú významnú rolu.

A hoci takéto motivácie znejú moderne, historik Martin Javor hovorí, že migrácia bola módna aj na prelome 19. a 20. storočia. „Stačilo, aby sa vrátil prvý emigrant, v ancugu, s fajkou, s dolármi, a po slovenských dedinách vypukol vysťahovalecký ošiaľ.“

SkryťVypnúť reklamu

V diskusii vo verejnoprávnom rozhlase spomínal príbehy o tom, ako po návrate prvého vysťahovalca odišlo preč 70 percent dediny. Predovšetkým mladí ľudia vtedy mohli chcieť zažiť „niečo iné ako len ten obyčajný život na vidieku alebo z ich pohľadu zaostalej spoločnosti.“ Spomeňme si na obdobie pristúpenia k EÚ, keď v niektorých regiónoch Slovenska mladší človek odrazu nestretával rovesníkov. Toľkí boli v Írsku či Spojenom kráľovstve.

Pendleri vtedy a dnes

Tých paralel s minulosťou, s časmi, keď Martin Pichanda chodil na múračky do Pešti, je viac. Väčšina vtedajších migrantov – lebo pôvodne to ani neboli emigranti, ale v podstate pendleri opakovane križujúci oceán – sa v skutočnosti chcela vrátiť. Podobne ako mnohí našinci dnes.

Chceli sa vrátiť, kúpiť si pôdu, postaviť dom, hospodáriť. No nakoniec sa vplyvom sprísnenia imigračnej politiky USA vrátila len zhruba tretina odídencov. Odrazu totiž nemohli pendlovať.

SkryťVypnúť reklamu

Mimochodom, pred takéto rozhodnutie dnes Európa tlačí mnohých cudzincov napríklad z afrických krajín. Čím ich, podobne ako našich predkov, de facto núti zostať v Európe. Naša vlastná historická skúsenosť to ukazuje.

A podobne ako sa dnes my pozeráme cez prsty na ľudí z afrických krajín, sa v minulosti pozerali Američania na našich predkov. Volali nás Hunmi, mali nás za opilcov a kriminálnikov.

Zaujímavé je aj to, že vtedy aj dnes emigrácia našincov kopírovala regionálne rozdiely naprieč územím Slovenska.

Sociológ Miloslav Bahna v tejto súvislosti poukázal na dve štatistické merania. Zatiaľ čo v období tesne pred prvou svetovou vojnou zaznamenávali tunajšie župy Uhorska vysťahovalectvo v rozmedzí 1,5 až 16,4 vysťahovalca na tisíc obyvateľov, v roku 2007 bol pomer vysťahovalcov pochádzajúcich z Bratislavského a Prešovského kraja 1,7 k 16,7.

SkryťVypnúť reklamu

Je pozoruhodné, ako sa tie vzorce za storočie prakticky nezmenili.

Pichanda v šušťákoch

Keď sme si prechádzali dátami a príbehmi našincov zo sociologického prieskumu, vznikol nám pred očami možný migračný obraz Slovenska. Keďže nešlo o reprezentatívny prieskum, nie je tento obraz nutne celkom presný, má však vysokú výpovednú hodnotu.

V skratke, z množstva dát sme vytiahli päť modelových typov migrantov zo Slovenska. Bolo by ich viac, ale vybrali sme si také, ktoré boli významné počtom aj v súvislosti s vývojom spoločnosti. Napríklad otvorením hraníc a vôbec globalizáciou.

Našli sme fuškára – človeka, ktorý buď dnes, alebo v minulosti odchádzal za prácou do zahraničia. Je to akoby Martin Pichanda súčasnosti, ktorý v šušťákoch na škodovke 120 v raných 90. rokoch chodil na stavby do Nemecka, s permitom, či bez neho.

SkryťVypnúť reklamu

Opísali sme opatrovateľku seniorov – zo Slovenska chodievajú pravidelne opatrovať desaťtisíce žien, zväčša majú okolo päťdesiat rokov, staršie alebo odrastené deti a pochádzajú z odľahlejších regiónov. Akoby Pichandova žena Ružena chodila opatrovať rakúskych dôchodcov na dvojtýždňovky.

Identifikovali sme tiež našinca, ktorý odišiel do zahraničia napríklad študovať a ani nevedel ako, zostal tam na dlhšie. Akoby mladý Valent začal popri štúdiu práva v Prahe stážovať v právnickej firme a po škole sa tam tak trochu automaticky zamestnal.

Ďalšími typmi migrantov sú globálny občan – svetobežník, ktorý hranice ani nevníma, a našinec, ktorému jednoducho Slovensko nestačilo, bolo mu malé. Martin Pichanda síce v úvode úryvku hovorí, že by radšej zostal doma, no keby mal dnešné možnosti, ktovie. Možno by sa dostal ďalej než do Pešti. A možno by do exotických destinácií necestoval len prstom po mape.

Utečenecká kríza vo svete

Rakúsky kancelár Christian Stocker (vľavo) sa v Berlíne stretol s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Nemecká politika podľa Stockera nemá žiaden dopad na vzájomné vzťahy.


TASR
Utečenecký tábor Ritsona v Grécku.

Migranti boli bití železnými tyčami a nútení vypiť benzín.


TASR
Ilustračné foto.

Rozhodnutie môže podľa opozície zhoršiť humanitárnu krízu.


TASR 3
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  2. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  5. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  6. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  7. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  1. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi
  1. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 7 932
  2. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 6 105
  3. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 5 871
  4. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 4 841
  5. Kde najradšej nakupujeme potraviny? Toto je srdcovka Slovákov 4 665
  6. Sedemnásť hotelov pre rodiny s deťmi, kde si oddych užijú všetci 4 317
  7. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 3 593
  8. Viete, ako prekonať zlý cash flow aj transakčnú daň? 3 473
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Spisovateľka Veronika Šikulová

Otvorený list rade FPU.


Veronika Šikulová 3
Šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.

Zákon je zdrap papiera.


Natália Nash 4

Čo sa vám zdá ako tak realizovateľné?


34
Ivan Korčok.

Takto bude teraz fungovať medzinárodné právo? Stane sa právom silnejšieho?


Ivan Buraj 37
  1. Otilia Horrocks: Slovensko pod paľbou kritiky zvonka aj zvnútra alebo aj o diletantoch /plus video/
  2. Ivan Čáni: „Absolútne nevedomý“ Danko opäť útočí do Fica, aby mu mohol onedlho zas a znova „vyznať lásku“.
  3. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  4. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Balkán.
  5. Vladimír Bojničan: Čo tu vlastne ostalo po Cyrilovi a Metodovi? Nič, len iracionálne dogmatické náboženstvo a preto ani nie je čo oslavovať
  6. Ján Škerko: Ak vás toto neohromí, tak vás to musí aspoň prinútiť k zamysleniu
  7. Tomáš Vereš: Cena spokojnosti
  8. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala
  1. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 188 510
  2. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 7 310
  3. Peter Slamenik: Žid sa už poučil 7 140
  4. Ján Valchár: Geniálne načasovanie útoku na Irán 5 748
  5. Eva Gallova: Adela Vinczeová doma zažívala muky, ale nevolali záchranku, aby nezaťažovali systém 4 216
  6. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 3 772
  7. Vlado Jakubkovič: Muž je muž, žena je žena ... a Slovensko je v ... 3 438
  8. Tomáš Vereš: Obeť, obetovaná obeť 3 309
  1. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  2. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  3. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  4. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  5. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  6. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
  7. Marcel Rebro: Jeden deň bez vojny: Deti z Nikopolu zažili výlet, na aký sa nezabúda
  8. Radko Mačuha: Také peniaze Cyril a Metod nikdy nevideli.
SkryťZatvoriť reklamu