Pri spôsobe, akým sa koaličných okov zbavený parlament zhostil svojej rozhodovacej funkcie, si človek musí spomenúť na slová kolegu Nietzscheho, že keď sa dlho so zvlneným obočím dívaš na Roberta Fica, začneš sa naňho ponášať.
V zásade nič proti bezplatným obedom, v prípade detí sa dá tých sto až dvesto miliónov ročne bez väčších ťažkostí obhájiť, prečo sa aspoň v škole majú všetky najesť rovnako dobre. Vzývateľom adresnosti sa dá spakruky odkázať, že rovnako bezplatne všetky konzumujú aj služby telocvične, toaliet a pedagogického zboru. Princíp je identický.
Obedy zadarmo sa vracajú a opäť nebudú úplne zadarmo. Koľko a za čo rodičia doplatia? Čítajte Lenže tu nie je zaujímavý obsah, ale proces. Bezplatné obedy totiž koalícia zrušila ako jedno zo svojich prvých opatrení (a v rovnakom čase sľúbila bezplatnú MHD a autobusy, spomínate?). Ale v Sme rodina si to rozmysleli a povedali si, že ich treba vrátiť, ideálne cez pozmeňovák, nech sa legislatívna čistota hodí o stenu.
