Autorka je právnička, pôsobí v Ústave štátu a práva SAV
Prečítala som si krátku správičku o tom, že vo Varíne „Tisova ulica zatiaľ zostáva“. Napadlo mi, či to obec nechce ekonomicky využiť. Veď slovo „zatiaľ“ môže znamenať aj nekonečno.
Keďže z nového trestného zákona zmizol paragraf, podľa ktorého bola propagácia fašizmu trestná, slovo „zatiaľ“ dáva zmysel. Možno návštevu Tisovej ulice obec finančne využije a niektorá cestovná kancelária začne konať. Mohla by robiť do Varína zájazdy.
Veď ktorý štát v Európe má pomenovanú ulicu po vojnovom zločincovi? Videli ste niekde v Nemecku Hitlerovu ulicu? Alebo v Nórsku Quislingovu? A čo Pétainovu vo Francúzsku alebo Mussoliniho v Taliansku? Našli ste ju? Konečne je Slovensko v niečom prvé.
Od začiatku roka 1945 naznačovali všetky vojnové operácie protihitlerovskej koalície, že sa blíži koniec vojny. Medzi ľudí vo všetkých európskych štátoch, ktoré viedli vojnu, začali presakovať neuveriteľné správy o vyhladzovacích koncentračných táboroch.
To, že koncentračné tábory boli v Nemecku už od rokov 1933 – 1934, sa vedelo, ale tomu, že niektoré fungovali pre židov ako vyhladzovacie už v júli 1941, sa nechcelo veriť. No stačilo sa dozvedieť o existencii koncentračných táborov, v ktorých museli väzni ťažko pracovať, až kým neumreli od vyčerpania.
Exkurzia Slovákov do táborov smrti
Prezident Jozef Tiso a slovenská vláda mali záujem vyviezť židov za hranice a tak sa ich zbaviť. Preto poradca slovenskej vlády pre židovskú otázku Dieter Wisliceny zorganizoval pre piatich Slovákov 9. júla 1941 návštevu židovského tábora nútených prác (koncentračný tábor) v Sosnowci.
