Pre Pellegriniho prišiel moment, keď by mal nielen povedať, ale aj ukázať, kde jeho strana stojí a aké má úmysly s našou zahraničnou politikou a bezpečnosťou. Taká šanca sa núka v debate o migoch.
Doteraz sa Hlasu darilo byť stranou pre ľudí, ktorých politika príliš (ba až vôbec) nezaujíma. V polarizujúcich témach ponúkali útočisko širokým masám tak, že sa odmietali vymedziť.
Samotný Pellegrini predstavoval lídra v pestovaní pochybností vo verejnom priestore. Povedať "neviem, musím sa zamyslieť" by nemalo byť tabu, ale v Hlase sa rozhodli zotrvať v bezvedomí aj pri zásadných otázkach. A to už problém je.
