Autor je komentátor portálu noviny.sk
Keď niekto tvrdí, že podporuje mier a nesmieme vyzbrojovať Ukrajinu, aby sme nepredlžovali vojnu, presne vie, čo hovorí. Nevravia to napokon žiadni hlupáci. Hovorí to vcelku schopný politický taktik Robert Fico i jeho nový spojenec, na súčasné pomery výnimočný politický stratég Viktor Orbán. Nedorozumenie spočíva v predstave, že hovoria o mieri pre Ukrajinu a Ukrajincov.
Keď Vladimir Putin, Viktor Orbán alebo Robert Fico vyslovia slovo „mier“, myslia ním „ruskij mir“, ktorý v jazyku hrdzavej hordy znamená ruský mier i ruský svet zároveň. Je to stav, v ktorom civilné obyvateľstvo nezabíja armáda, ale vládcovi Kremľa podriadené lokálne mafie, jeho oligarchovia, polícia, byrokratický aparát, bieda a ruský spôsob života. Preto aj v mierovom Rusku bývala štatistická dĺžka dožitia významne kratšia než kdekoľvek na Západe.
Ruská spoločnosť stojí na princípe útlaku slabších, odkedy existuje, nezmenilo sa to po zániku cárskeho Ruska ani Sovietskeho zväzu. Život v ríši je hrou s nulovým súčtom. Čokoľvek, majetok či spoločenské postavenie, v nej získavate na úkor niekoho iného.
Kto nemá nad inými moc, je úplne bezmocný. Aj keby ruský občan formálne mal nejaké práva, neexistuje spôsob, ktorým by ich mohol voči mocnejším uplatniť.
Ruská kultúra stojí na pevných základoch mongolskej Zlatej hordy, ktorá oceňovala iba hrubú vražednú silu. Nepozná rozvoj, iba expanziu. Potrebuje dobývať, lúpiť, plieniť a vraždiť.
Vodca, ktorý nie je schopný rozšíriť ríšu a priviezť domov korisť, je slabý, musí ho nahradiť silnejší a schopnejší. Ambície Ruskej federácie sú dobre čitateľné a zrejmé, otázne sú len jej schopnosti napĺňať ich.
Naivný Západ, cynický Východ
Veľká časť západného sveta má na Rusko komfortne naivný pohľad, vďaka ktorému ho môže nevnímať ako hrozbu, ktorá vyžaduje pozornosť a ekonomicky nevýhodné opatrenia na jej obmedzenie.
O živote za železnou oponou mal bežný obyvateľ rozvinutého sveta len veľmi hmlistú predstavu. Komunistickú diktatúru vnímal ako náhodnú anomáliu, dodnes nechápe, že bola rovnako prirodzeným spoločenským vývojom po páde cárizmu ako vznik demokratického sveta po zániku feudálnych štátov Západu.
Rusko plne neprešlo ani osvietenstvom, od demokracie ho delia celé storočia. Predstava, že sa dá demokratizovať, je rovnakou chybou v úsudku, akej sa Západ s katastrofálnymi následkami dopúšťal trebárs v Afganistane.
Viktor Orbán ani Robert Fico sa však žiadnej chyby v úsudku nedopúšťajú. Sovietsku realitu pred nimi nezahaľovala železná opona, obaja za ňou dospeli. Ich pohľad nie je dobromyseľne naivný ani pomýlený. S ruskou hordou kolaborujú vedome, vo vlastnom osobnom záujme.
