Je to už nuda – stále od sudcov, nositeľov štátnej moci, chcieť, aby dodržiavali bazálne pravidlo: sudca musí dôveryhodný nielen byť, ale musí sa takým aj javiť. A hoci je to už nuda, neprišiel ešte čas prestať to verklíkovať, lebo na Slovensku to zatiaľ nie je žiadna samozrejmosť.
Ľudia si zvyknú naozaj na všeličo a po kauzách, ktoré sa začali v roku 2020 a v rámci ktorých desiatky sudcov odvádzali policajti v putách, je slovo sudca až nespravodlivo synonymom pre skorumpovaného darebáka, ktorý čulo konverzuje s Kočnerom.
Preto bolo veľmi fajn začať sa na úrovni Súdnej rady skutočne zaoberať tým, čo sudcovia popíšu do majetkových priznaní. Keď napríklad v roku 2018 Monika Jankovská uviedla v priznaní prírastky nie celkom zlučiteľné so zákonmi fyziky, nikoho to osobitne netrápilo – a teda ako kontrolný mechanizmus nám všetkým bolo na figu drevenú.
Neblahý trend sa od svojho nástupu pokúšala zvrátiť exministerka spravodlivosti Mária Kolíková – ešte v čase, keď na protikorupčný étos vlády verilo viac ako sedem ľudí.
Myšlienka to bola priezračne jednoduchá: zriadiť komisie, v ktorých budú sedieť členovia Súdnej rady ako sudcovského kontrolného orgánu, a dať im také právomoci, aby mohli naozaj seriózne preveriť majetkové pomery sudcov. Komisie mali k dispozícii napríklad známeho vyšetrovateľa Lásku a ďalších, ktorí preverovali a vyhodnocovali informácie od sudcov.
Kolíkovej už medzi ministrami niet, protikorupčná agenda už to má tiež za sebou (nech odpočíva v pokoji), ale oná snaha prináša výsledky teraz: sudca Milan Chalupka je breatharián.
