Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Po zásahu proti demonštrantom 17. novembra 1989 v Prahe a rozšírení dezinformácie o smrti študenta Šmída vzniká horúčkovitý opozičný pohyb. Obávaná politická polícia situáciu podrobne monitoruje, no zvláštnosťou je, že do diania aktívne nezasahuje, účastníkov opozičných stretnutí ani nezatýka, ani inak priamo nešikanuje.
V nedeľu 19. novembra 1989 prišiel Lorenc na rokovanie ÚV KSČ, kde nervozitu členov predsedníctva upokojoval odkazom, že ŠtB má situáciu pod kontrolou.
Pod dojmom týchto slov komunisti v kľúčovom momente stratili akcieschopnosť. Na stranu revolúcie sa o pár dní pridali pracovníci médií a v tej chvíli bolo po všetkom.
Bolo jasné, že režim skončil a Lorenc sa rozhodne pozametať stopy. Na začiatku decembra iniciuje rozkaz na rozsiahlu skartáciu dokumentov ŠtB. Informácie o pálení archívov prenikajú na verejnosť a tá sa búri.
Štátna bezpečnosť definitívne stráca kontrolu aj vplyv nad vývojom situácie. Objavujú sa fantazmagorické návrhy na prechod do ilegality, ale nastane len pasívne vyčkávanie.
