Poznáte tie slovenské zvyky - ide sa na svah, dáte si prvú jazdu, a potom šup do bufetu. Slivovicu, Jägra, Bombardino alebo Aperol. Ak ste tradičnejší, istí to čaj s rumom. A potom šup rovno na svah, bez helmy a rovno šusom dole.
Tento týždeň sa stala tragédia. Osemročného chlapca na svahu zrazil 19-ročný mladý muž a nabral ho v takej rýchlosti, že mu okamžite zlomil väz a chlapec bol na mieste mŕtvy.
Lyžiar šiel neprimerane rýchlo, aj keď nevidel za obzor. Tragédie sa dejú všade na svete, dobré by bolo sa vždy pozastaviť nad tým, čo sa dá robiť lepšie. Dnešný newsletter bude mať ambíciu zreflektovať, v čom sme ešte stále pozadu.
Lyžovačka po slovensky - hneď ráno na poldeci
Lyžovať na Slovensko veľmi nechodím - Tatry ma vždy rozčúlia cenami a službami, sem-tam skočím na Veľkú Raču alebo do Mýta pod Ďumbierom. Zvyknutá z Rakúska a Talianska - šokuje ma koľko ľudí stále nenosí takú banálnu vec, ako je helma.
A hoci Taliani a Rakúšania majú povinné helmy len pre deti, v decembri som bola na Hochkare a za celé dni lyžovačky som stretla jednu dievčinu bez helmy a všetci na ňu pozerali ozaj zvláštnym pohľadom. Úplný základ, ktorý môžete spraviť všetci? Dajte si na hlavu helmu. Stojí pár desiatok eur a dosť možno vám raz zachráni život.
Pomohol by zákaz pitia
Ak by sme chceli ísť hlbšie do štatistík, pomôže nám Tatranská horská služba. Len od decembra, keď sa začala lyžiarska sezóna, zasahovali na lyžiarskych zjazdovkách 140-krát. Z toho 65 bolo stredne ťažkých úrazov a 23 ťažkých. Podľa čísel a grafu to vyzerá tak, že nehody na svahoch nám stúpajú (okrem covidového roku, keď sme všetci sedeli doma na zadku).
Horská služba nám našťastie urobila aj službu v tom, že zverejnila čo sú najčastejšie príčiny úrazov:
- nezvládnutie techniky, respektíve rýchlosti jazdy
- neopatrná a bezohľadná jazda
- náraz do prekážky alebo stojaceho lyžiara
- zrážka lyžiarov
- chýbajúce prilby
Keď sme hovorili o prilbách, Taliani od minulého roka pristúpili aj k prísnym opatreniam - zákaz alkoholu na svahoch. Lyžiari môžu mať len povolený limit za volantom, teda 0,5 promile. Ak vás chytia s viac ako 0,8 promile, je to trestný čin.
Alkohol znižuje pozornosť, koordináciu aj pocit rizika. Je hádam jasné, že spitý človek by lyžovať vysokou rýchlosťou nemal. Pomohla by rozhodne aj osveta - tisíckrát sa mi stalo, že za horizontom sedeli traja zložení snowboardisti pekne v závetrí, pod kopčekom. A tak celkovo, choď prosto rýchlo vtedy, keď máš dobrý výhľad. A podobne, ako keď ideš na bicykli alebo motorke - mysli aj za ostatných. Deti, aj slabí lyžiari majú nepredvídateľné odbočky a pohyby. Tak to je, inak to nebude.
Neuveriteľná empatia
Najviac ma na tejto celej správe v dobrom šokovala matka malého chlapca, ktorý zomrel. Extrémne citlivo zareagovala aj na muža, ktorý zrazil jej syna.
„Mohlo sa to stať hocikomu a hocikedy. Myslím si, že do konca života si to ponesie so sebou a nevieme ako hrozne. Zabiť človeka a žiť s tým je hrozné. Veľakrát som spadla a tiež som mohla niekoho zraniť. Na toto veľa ľudí zabúda, že vidí len jednu stranu a odsúdi ju. Ale aj druhá strana musí zažívať niečo hrozné, preto súcitím aj s ich rodinou,“ povedala pre Markízu.
Empatia a láskavosť - to je to, čo nám v tejto chvíli chýba úplne všade. Ak to dokáže matka, ktorej práve zomrel osemročný syn, určite to dokážeme všetci.
Superbowl: Rihanna
Niekedy ma dokáže prekvapiť, že naša spoločnosť je vlastne jeden veľký hágsky tribunál. Keď som sa zobudila ráno po Superbowle, prečítala som si všade kritiku na tehotnú Rihannu, ktorá málo tancovala, málo spievala, málo, málo, málo všetko. V rýchlosti som si aspoň zbežne zrátala, že Rihanna mala len teraz prvé dieťa. Rodila v polovivci mája 2022, čo znamená, že je deväť mesiacov (!) po pôrode, už počas druhého tehotenstva a dokázala podať tanečný aj spevácky výkon 20 metrov v lufte.
Často premýšľam, či si ľudia myslia, že ženy naozaj budú zvládať aj nemožné. Ženské telo sa dáva z pôrodu dokopy mesiace a len samotné tehotenstvo je dosť náročné - vyrábajte ľudskú bytosť vo svojom tele vy a skúste pri tom dvadsať minút tancovať pred celým svetom. Namiesto toho, aby sme si hovorili wow, je to neuveriteľné, som si prečítala ponosy ľudí - tehotná, slabé, nemala do toho ísť.
Tak trocha sa nám to v tej spoločnosti rozpadá - chceme vyššiu pôrodnosť, chceme viac detí, velebíme každú matku, zaznávame všetky ženy, ktoré sa rozhodnú deti nemať, ale potom odsúdime všetko, čo tehotná žena a matka robí. Pracuješ? Zle je. Nepracuješ? Zle je. Priberieš počas tehotenstva? Fuj. Nepriberieš? Riskuješ zdravie dieťaťa. Nemožné nároky, ktoré máme na ženy, sú únavné a neznesiteľné. Bez ohľadu na to, či niekto miluje Rihannu, alebo nie, mne by sa pár mesiacov po pôrode vo viditeľnom štádiu gravidity naozaj nechcelo ani pohnúť.
Zároveň by sme konečne mohli začať hovoriť aj o tom, že všetky vedecké výskumy hovoria o tom, že tehotenstvo stojí ženu množstvo síl a má veľa vedľajších neželaných účinkov. Experti hovoria, že čím viac detí porodíte, tým väčšie zranenia môže žena mať na svaloch, panvovom dne, bedrách a väzivách. Inkontinencia, bolesti pri sexe, ale aj popôrodná depresia a mnohé ďalšie komplikácie. Tehotenská cukrovka či vysoký tlak - toto všetko vedie neskôr k oveľa vyššiemu riziku kardiovaskulárnych chorôb.
Pôrod je iste prirodzená vec. Ale netvárme sa, že ženy nič nestojí. A preboha, dajme Rihanne kredit za to, že ženám vo svete ukázala, že aj tehotná žena s malým bábätkom je absolútne rovnocennou súčasťou tohto sveta.
Dobrá správa týždňa: Coming out Jakuba Jankta
Jakub Jankto je futbalista Sparty Praha. Rozhodol sa tento týždeň urobiť coming out a povedať svetu, že je gej. Coming out je sám osebe dosť náročná vec, no coming out vo futbale? Úplne iný level. Všetky klobúky dolu, nevidí sa to často.
Opomeňme idiotské komentáre na sociálnych sieťach od slovenských diskutérov - je to veľmi sympatické gesto, ktoré sa robí v takom prostredí ako je futbal ťažko. Aj podľa komentárov a reakcií je trocha vidno, že v téme práv queer ľudí sme sto rokov za opicami. Coming out Jakuba Jankta je dobrá správa tohto týždňa. Krásne zareagovala aj jeho bývalá manželka, s ktorou má dieťa. „Je to len Jakubov príbeh, jeho spoveď. Som pyšná, že dokázal pozbierať sily a ísť s tým na verejnosť.“
Máme pred sebou dlhú cestu, aby sme sa naučili rešpektovať, že ľudia môžu žiť tak, ako sami chcú. Máme pred sebou dlhú cestu, aby ľudia pochopili, že akceptovanie rozlišnosti prinesie benefity nám všetkým - bez škatuliek v spoločnosti ako má kto fungovať a správať sa sa nám všetkým bude dýchať o čosi ľahšie. Jakubovi držím palce, zasa trocha prešliapal cestičku každému ďalšiemu športovcovi.
Podcast týždňa: Ivana Svobodová
Tento tip je trocha osobný. Ivana Svobodová je česká novinárka, ktorá pracuje v týždenníku Respekt. Tento týždeň získala prestížnu novinársku Cenu Ferdinanda Peroutku a treba povedať, že zaslúžene.
S Ivanou sme sa spoznali, keď začala po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej jazdiť často na Slovensko a písať o ňom. Pamätám si, že sme sa spoznali na tlačovke na Úrade vlády v žltom salóniku. V tom čase bol ešte premiér Robert Fico a odmietal odstúpiť. Každý večer prišiel o 17.00 na Úrad vlády s novým výrokom. V tento deň sme tam stáli s Ivanou spolu a na stole bol položený milión eur v hotovosti a za ním stál kukláč so samopalom. Ivana sa ma opakovane pýtala, či je fakt na tom stole milión. Ja som len krčila plecami a prikyvovala. Zhodli sme sa, že nič podobné sme ešte nezažili.
Odvtedy sme sa stretli ešte veľakrát. Naposledy sme sa objali na tlačovke Romana Samotného po streľbe na Zámockej a obidve sme plakali. "Čo je toto za posranú robotu Zuzi, že sa stretávame pri takýchto udalostiach," hovorila mi vtedy.
Ivana má vzácnu vlastnosť - píše neuveriteľne ľudsky a z ľudí vie dostať absolútnu úprimnosť. Napísala množstvo skvelých príbehov, posledný rok aj o vojne na Ukrajine. Môj tohtotýždňový tip na podcast je profilový rozhovor s Ivanou Svobodovou, ktorá hovorí o svojej práci, o tom ako prežíva príbehy, o ktorých píše, aj o spoločnosti. Je to krásny rozhovor s krásnym človekom.
Video týždňa: Záchranár Žiak
V nedeľu sa z Turecka vrátili naši záchranári, ktorí pomáhali hľadať ľudí, čo prežili zemetrasenie, v troskách. Igor Žiak celému tímu velil a po tom, čo sa aspoň trocha vyspal prišiel aj k nám do štúdia. Tento rozhovor patrí k tým, ktoré si človek zapamätá ešte dlho. To, v akých podmienkach pracovali naši záchranári, je nepredstaviteľné. Podarilo sa im zachrániť desať ľudí a Igor Žiak o tom hovorí, ako by to bola samozrejmosť. Lenže nie je. Vôbec nie je samozrejmé riskovať svoj život a ísť pomáhať do cudzej krajiny.
Ešte jedna poznámka k tomuto rozhovoru - niekoľko ľudí rozčúlilo, že som sa spýtala Igora Žiaka, či si s kolegami aj poplakali. Pripadá mi normálne ukazovať aj ľudskú stránku ľudí. A pripadá mi normálne ukázať, že ľudia nie sú stroje a aj muži a záchranári plačú a prežívajú svoju prácu. Ak by som cítila, že nie je atmosféra na takúto otázku, nespýtala by som sa ju. Ale bola. A je podľa mňa dobré, že to zaznelo. Igorovi Žiakovi ďakujem, že prišiel. Viem si predstaviť, že poskytovanie rozhovorov nepatrí medzi jeho najobľúbenejšie činnosti, o to viac sme radi, že prišiel.
Hudobná bodka: Bette Middler
Dnes idúc z práce písať tento newsletter som si spomenula na starú pesničku od Bette Middler. Pesnička From a distance vyhrala v roku 1991 aj Grammy za skladbu roka. Môj otec album Some people's lives doniesol v 90. rokoch z USA a hoci väčšina ľudí Bette Middlerovú pozná z filmov, dajte si aj jej hudbu. Možno vás prekvapí.
Toto bolo štyridsiate tretie vydanie newslettera ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
