Na čarovnom paragrafe 363 Trestného poriadku skvele vidno, aká trhlina delila bývalú koalíciu už od prvopočiatku, priam od prírody. Časť skutočne chcela zmenu, ku ktorej sa vláda zaviazala aj v programovom vyhlásení, a cez inú časť by nikdy nijako neprešla.
Faktický rozpad koalície ešte posilnil tú stranu, ktorá sa zmene bráni, konkrétne výmena ministra spravodlivosti zmene 363 nijako neprospela.
Stačilo si už dávno položiť otázku, komu zaklínadlo „Hexempo 363!“ pomohlo zachrániť krky v tomto volebnom období, už zasa neúplnom. Bolo treba len prečkať neprajné časy a potichu sa spoliehať na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Situácia na Slovensku je taká, že bývalá vekslácka figúrka, toho času na čele parlamentu, bez najmenších problémov na rok zablokovala rozhodnutie Ústavného súdu o Žilinkovom rozdávaní milostí pre „našich ľudí“. S mierou vkusu, ktorá zodpovedá mafiánskemu baru v 90. rokoch, jednoducho drží v zásuvke schválené stanovisko ústavnoprávneho výboru NR SR – lebo sa mu asi nepáči – a na otázky neodpovedá.
Kollár neodpovedá ústavnému súdu. Nepozdáva sa mu postoj poslancov k paragrafu 363 Čítajte Ústavný súd by mohol rozhodnúť aj bez toho, ale vďaka novému a širšiemu podaniu prezidentky Zuzany Čaputovej sa opäť rozbehne koliesko, keď sa bude čakať na vyjadrenia dotknutých účastníkov. A čakať a čakať...
Na rozhodnutie Ústavného súdu sa čaká ako na spasenie, pritom však nanajvýš skonštatuje, že 363 nie je v súlade s ústavou, a v praxi budeme tam, kde sme boli, až na to, že zasa ubehne množstvo času. A povedzme si rovno, že ani ústavnoprávny výbor, ani ministerstvo spravodlivosti ešte za Márie Kolíkovej sa práve neponáhľali. Tu má každý kopec času a v rozumných lehotách fungujú len tí, ktorých budúcu kvalitu života 363 priamo ovplyvňuje.
